Fajčenie marihuany a zdravotné riziko – mýty vs. realita

Čo prináša fajčenie marihuany? Viete rozoznať mýty a démonizáciu marihuany od reality? Aké sú vedecké dôkazy účinkov marihuany na ľudský organizmus? Prinášame vám odpovede na najdôležitejšie otázky.

Predávkovanie marihuanou

Neexistuje žiaden dôkaz o tom, žeby niekto niekedy zomrel na predávkovanie sa marihuanou. Testy vykonané na myšiach ukazujú, že pomer kanabinoidov (chemikálie v marihuane, z ktorých sa nafajčíte) potrebných na predávkovanie k množstvu potrebnému na intoxikáciu je 40,000:1. Pre porovnanie, tento pomer je pre alkohol všeobecne medzi 4:1 a 10:1. Predávkovanie alkoholom zabije ročne 5,000 ľudí, ale o tom, že by niekedy niekto zomrel na fajčenie marihuany a predávkovanie ňou nie je ani chýru, ani slychu.

Poškodenie mozgu

Marihuana je psychoaktívna, pretože stimuluje určité mozgové receptory, ale neprodukuje toxíny, ktoré ich zabíjajú (ako alkohol), a tiež ich neopotrebúva ako je to možné u niektorých iných drog. Neexistujú žiadne záznamy, ktoré by potvrdzovali, že marihuana spôsobuje poškodenie mozgu. Štúdie vykonané Dr. Robertom Heathom potvrdzujú opak. Heath robil pokusy na opiciach, no jeho projekt ostro skritizoval Institute of Medicine and the National Academy of Sciences ( Národná akadémia vied, Inštitút medicíny v USA ) v troch základných bodoch:

1. jeho nedostatočné množstvo vzoriek (len štyri opice
2. zlyhanie kontrolovať experimentálnu zaujatosť
3. nesprávne stotožnenie sa s normálnou štruktúrou opičieho mozgu s „poškodenou“

Oveľa lepší experiment vykonalo National Center for Toxicological Research – NCTR (Národné centrum pre toxikologický výskum). Tento pokus bol vykonaný na 64 opiciach – makakoch, ktoré boli rok vystavované denne či týždenne dávkam dymu z marihuany. Nebol nájdený žiaden dôkaz o tom, že by v mozgoch makakov došlo k štrukturálnym alebo neurochemickým zmenám. Štúdie vykonané na súčasnej ľudskej populácii tieto výsledky potvrdia, dokonca to platí aj pre chronických užívateľov marihuany ( až do 18 jointov denne ) po mnohých rokoch užívania. V skutočnosti v nadväznosti na publikovanie dvoch štúdií JAMA (1977), American Medical Association (AMA) oficiálne oznámila svoju podporu pre dekriminalizáciu marihuany.

Na rozdiel od konceptu televíznej reklamy z roku 1987 , ktorú sponzorovalo Partnership for a Drug-Free America (PDFA), marihuana ani „nesplošťuje“ mozgové vlny. V reklame bola porovnaná normálna ľudská mozgová vlna a to, čo mala byť údajne (oveľa plochejšia) mozgová vlna 14 – ročného fajčiara marihuany. V skutočnosti to však bola mozgová vlna pacienta v kóme. PDFA klamalo o údajoch a zavádzajúcu reklamu museli stiahnuť z vysielania, keď sa výskumníci začali sťažovať televíznym sieťam.

V skutočnosti má marihuana za následok mierne zvýšiť aktivitu alfa vĺn. Alfa vlny sa zvyčajne spájajú s meditatívnymi a relaxačnými štádiami, ktoré sú zas často spájané s ľudskou kreativitou.

Fajčenie marihuany a pamäť

Je pravda, že marihuana zhoršuje krátkodobú pamäť, ale iba počas intoxikácie. Napriek tomu, že smerodajné štúdie o užívaní marihuany sa zhodujú na tom, že po intoxikácii nenasleduje žiadne zhoršenie, pretrvávajúce zhoršenie krátkodobej pamäti bolo zaznamenané u chronických fajčiarov marihuany 6 až 12 týždňov po abstinencii.

Problémy so srdcom

V lekárskych kruhoch je dnes prijateľné, že u normálnych ľudí užívanie marihuany nespôsobuje žiadne zjavné dlhodobé srdcovo-cievne problémy. Napriek tomu však fajčenie marihuany spôsobuje srdcové zmeny a zmeny v krvnom obehu tela, ktoré sú charakteristické pre stres. Toto môže skomplikovať pre-existujúce srdcovo-cievne problémy ako napríklad vysoký krvný tlak, mozgovo-cievne choroby a koronárna ateroskleróza. Účinky marihuany na krvný tlak sú ale zložité a rozporuplné.

Hormóny

Nebolo zistené, či užívanie marihuany dokáže zmeniť hladinu testosterónu alebo iného sexuálneho hormónu, a to napriek záverom štúdie Dr. R.C. Kolodonyho z roku 1974. Od tej doby bolo vykonaných ďalších sedem podobných štúdií, najaktuálnejšiu vykonal Dr. Robert Block na univerzite University of Iowa, a zatiaľ žiadna štúdia neopakovala Kolodonyho výsledky. Naopak, o požívaní nadmerného množstva alkoholu je známe, že práve on má na svedomí znižovanie hladiny testosterónu.

Reprodukčné poškodenia

Žiadna dôveryhodná štúdia nikdy nedokázala, že by užívanie marihuany poškodzovalo reprodukčný systém, alebo že by užívanie zapríčinilo poškodenie chromozómov. Dr. Gabriel Nahas podľa svojich pokusov vykonaných začiatkom osemdesiatych rokov, dospel k opačnému záveru. No robil tak v rámci metódy in vitro (t.j., v skúmavkách a sklenených petriho miskách) a použil bunky opíc rodu makak. Jeho trochu neopodstatnené tvrdenie, že tieto zmeny by nastali tiež v ľudských telách in vivo (v tele) bol skritizovaný jeho kolegami a v roku 1983, sa svojich vlastných výsledkov zriekol.

Štúdiám súčasnej ľudskej populácie sa nepodarilo preukázať, že marihuana negatívne ovplyvňuje reprodukčný systém. Wu et al . v roku 1988 našiel vzťah medzi užívaním marihuany a nízkym počtom spermií u ľudských samcov . Avšak je to zavádzajúce, pretože zníženie počtu spermií nepreukázalo negatívny vplyv na plodnosť, a počet spermií sa vrátil k normálnym hodnotám, keď užívanie marihuany prestalo .

Tvrdenia , že užívanie marihuany môže narušiť produkciu hormónov, menštruačný cyklus, alebo plodnosť u žien sú ako nevyskúšané, tak aj neopodstatnené .

Imunitný systém

Štúdie v ktorých bolo laboratórnym krysám injekčne vstreknuté extrémne veľké množstvo THC zistili, že marihuana (v takých nereálne obrovských množstvách) má u týchto laboratórnych potkanov „imunosupresívny efekt“ , a to v tom, že sa u nich dočasne vypnú niektoré bunky v pečeni tzv. lymfocyty a makrofágy. Tieto makrofágy sú užitočné v boji proti bakteriálnym, nie vírusovým, infekciám. Ale toto sa uskutoční len po dobu intoxikácie. Tu tiež existuje istý dôkaz, že marihuanové metabolity (produkty látkovej premeny) ostávajú v pľúcach až po dobu siedmich mesiacov po tom, čo sa marihuana prestane fajčiť. Tie však môžu ovplyvňovať imunitný systém pľúc (ale nie vypínaním buniek). Napriek tomuto si však lekári a vedci stále nie sú istí, či je imunitný systém v skutočnosti negatívne ovplyvnený v reálnych situáciách, pretože v tomto prípade neexistujú žiadne čísla, ktoré by túto myšlienku podporovali. V skutočnosti tri štúdie ukázali, že THC môže u skúmaných pacientov skutočne stimulovať imunitný systém.

Vrodené vady

Na rozdiel od alkoholu, kokaínu a tabaku, štúdie ukazujú, že neexistuje žiaden zrejmý vzťah medzi prenatálnym (pred pôrodom) užívaním marihuany a vrodenými chybami alebo fetálnym alkoholovým syndrómom u ľudí. No v skutočnosti bolo zistené, že užívanie marihuany počas tretieho trimestra, má pozitívny vplyv na pôrodnú hmotnosť. Je známe, že Delta-9-THC vniká do placenty, takže matky sú upozornené a neodporúča sa im konzumovať veľké množstvo.

Rakovina

Fajčenie marihuany má potenciál spôsobiť aj zápal priedušiek aj rakovinu pľúc, hrdla a krku, ale to zvyčajne nie je o nič iné než vdychovanie iných spálenín obsahujúce uhlík, pretože jedno či druhé, zvyšuje počet lézií (a teda prípadné infekcie) vo vašich dýchacích cestách. Existuje niekoľko štúdií, ktoré na základe karcinogénov tvrdia, že fajčenie marihuany je pre vaše telo horšie, ako fajčenie cigariet, alebo fajčenie cigár ale sú trochu zjednodušené. Vlastne existuje niekoľko veľmi presvedčivých dôvodov sa domnievať, že fajčenie cigariet je pre telo relatívne oveľa nebezpečnejšie ako fajčenie marihuany, z viacerých dôvodov:

• Narastajúci počet vedcov v súčasnosti prijíma, že všetky americké cigarety obsahujú významné množstvo polónia -210, rovnaký druh žiarenia vydávaného plutóniom z atómových bômb (ionizujúce žiarenie alfa). Na počudovanie, korene tabakových rastlín a listy sú obzvlášť dobré pre absorbovanie rádioaktívnych prvkov z fosfátových hnojív obsahujúcich urán, ktoré sú požadované podľa právnych predpisov Spojených štátov a z prirodzene sa vyskytujúcich žiarení v pôde, vzduchu a vode. C. Everette Koop je toho názoru, že táto rádioaktivita, nie decht, vykazuje najmenej 90% všetkých typov rakoviny pľúc súvisiacich s fajčením. Iné odhady, ktoré boli vykonané, sú okolo 50% podľa Dr. Josepha R. DiFranza na University of Massachusetts Medical Center a podľa Dr. Edwarda Martella, rádiochemika z National Center for Atmospheric Research (Národného centra pre atmosferický výskum), je to 95%. Dr. R.T. Ravenholt, bývalý riaditeľ World Health Surveys (Svetového prieskumu zdravia) so sídlom v Centers for Disease Control (Centre pre kontrolu a prevenciu chorôb), súhlasí s rizikom tvrdiac, že „Američania sú vystavení oveľa väčšiemu žiareniu z tabakového dymu ako z akéhokoľvek iného zdroja.“ Podpora názoru rádioaktivity je následkom, že: Relatívne vysoká hladina polónia -210 bola nájdená tak ako v cigaretovom dyme, tak aj v pľúcach či už fajčiarov, alebo nefajčiarov. Fajčiari cigariet s nízkym obsahom dechtu a nikotínu zomierajú na rakovinu pľúc rovnako ako fajčiari iných cigariet. Dokonca aj ten najsilnejší karcinogén, ktorý bol nájdený v cigaretách – benzopyrén, je prítomný iba v približne takom množstve, ktoré tvorí 1% prípadov rakoviny pľúc, ktoré vznikajú v dôsledku fajčenia.

Prečo nič z tohto neviete?

Pretože tabakový priemysel tieto informácie potláča.

• Domnievajú sa , že tabakový dym pracuje ako akýsi „magnet“ pre rádioaktívne častice vo vzduchu ako napríklad radón, ktorý zapríčiňuje, že sa uložia v pľúcach miesto toho, aby sa zachytili na stenách, kobercoch alebo závesoch.
• Tabak, na rozdiel od marihuany, obsahuje nikotín, ktorý môže zapríčiniť tvrdnutie tepien a spôsobiť mnoho prípadov srdcových ochorení spojených s užívaním tabaku. Pri spaľovaní sa tiež rozkladá na rakovinu podporujúce chemikálie zvané N nitrózoamíny, a možno aj keď je už vo vnútri tela.
• THC je bronchiálny dilatátor, čo znamená, že funguje ako pastilka proti kašľu otvorením vašich pľúc, čím napomáha pri zbavení sa dymu a nečistôt. Nikotín má presne opačný účinok.
• Na rozdiel od chemických látok v marihuane, nikotín má paralyzujúci účinok na chĺpky pozdĺž dýchacích ciest tela. Tieto vlasy zvyčajne pracujú tak, že zachytávajú cudzie častice pred vstupom do pľúc. To znamená, že karcinogénny decht z cigaretového dymu je relatívne oveľa ťažšie očistiť od pľúc, ako je to v prípade marihuany.
• A nakoniec užívatelia marihuany fajčia podstatne menej než fajčiari, a to nielen z dôvodu psychoaktívnych vlastností marihuany (tiež zvanému „auto-titrácia“) ale aj kvôli vysokému potenciálu pre fyzickú závislosť na nikotíne. Je dôležité poznamenať, že štúdia NCTR nenašla žiadne známky rakoviny pľúc vo svojich pitvaných opiciach – makakoch, ktoré inhalovali marihuanový dym po dobu jedného roka.

Fajčenie cigariet a fajčenie marihuany negatívne pôsobí na rôzne časti tela , a preto môže spôsobovať rôzne problémy . Ale ak zvážime všetko, fajčiari fajčiaci iba marihuanu , ktorí vyfajčia v ​​priemere 3-4 jointov denne, vykazujú podobné príznaky ako fajčiari cigariet, ktorí ich stiahnu 20 za deň . Aj keď jedna výborná štúdia nám hovorí , že častí fajčiari marihuany majú o 19 % vyššie riziko respiračných ochorení ako ľudia , ktorí nefajčia vôbec nič , zdá sa , že rakovina krku či hrdla je oveľa pravdepodobnejšia , než rakovina pľúc alebo rozdutie pľúc . Je to preto , že marihuana na rozdiel od tabaku nepreniká hlboko do pľúc.

Za účelom minimalizácie rizika nadobudnutia rakoviny krku alebo hrtana od dymu marihuany , je najlepšie:

1. čo najviac sa vyhýbať fajčeniu cigariet a nadmerného pitia pri fajčení marihuany
2. jesť veľa zeleniny ( ako napríklad mrkvu , brokolicu, tekvice, patizóny a ružičkový kel ) alebo vitamínové doplnky beta – karotén , vitamíny A , C a E , a selén. Tieto by mali zabrániť postupovaniu rakoviny.

Navyše existujú určité kroky, ktoré možno urobiť pre zníženie a dokonca úplne eliminovanie škôd na zdraví, ktoré potenciálne môžu vyplynúť z fajčenia marihuany. Je to možné, pretože všetky hlavné psychoaktívne zložky marihuany (THC a kanabinoidy) nie sú ani mutagénne (mutujúce gény) ani karcinogénne (rakovinotvorné).

Legalizácia marihuany by prispela k (lepším) vodným bongám a potravinám, nápojom a práškom z marihuany, ktoré by boli aj lacnejšie a tiež dostupnejšie. Fajčenie marihuany cez vodou naplnené bongo ochladzuje dym a nie je dôvod sa domnievať, že bude filtrovať niektoré karcinogény. Jedenie alebo pitie marihuany účinne eliminuje všetky negatívne účinky. Okrem toho je mysliteľné, že aerosólový inhalátor alebo vaporizér, bežne nazývaný aj ako „tilt pipe“, by mohol byť ľahko vyrobený tak, že by jointy využíval efektívne v sklone k ústam by ich zapaľoval a kontroloval ich účinky, no napriek tomu by bol stále účinne neškodný pre telo.

Tukové bunky

Jeden z najabsurdnejších mýtov v obehu je, že marihuana zostáva v tukových bunkách a môže vás udržať nadrogovaných po dobu niekoľkých mesiacov. Aj keď môžu mať podobné názvy, psychoaktívne THC (delta-9-THC) sa líši od metabolitov (napríklad 11-OH-THC a 11-nor), ktoré vaše telo rozoberie a líšia sa v tom, že z toho druhého sa nenahúlite. Sú to práve metabolity, ktoré zostávajú vo vašich tukových bunkách a zvyknú sa ukázať na drogových testoch. Vaše telo je zbavené Delta-9-THC pár hodín po požití.

Demotivačný syndróm

Demotivačný syndróm je definovaný ako stav , kedy človek stráca ambície alebo motiváciu na dokončenie úloh , ktoré by za normálnych okolností chcel dokončiť . Tvrdenie podané v 60. rokoch o tom, že užívanie marihuany má za následok demotivačný syndróm boli prevažne založené na stereotypoch . Ale v poslednej dobe , starostlivo navrhnutá štúdia NCTR skutočne potvrdila tieto podozrenia za určitých podmienok . Bolo zistené , že užívanie marihuany môže trvalo vytvoriť niečo podobné ako demotivačný syndróm u dospievajúcich opíc . Nebolo však dokázané , že marihuana robí z dospievajúcich apatických alebo depresívnych . Úplné uzdravenie na normálnu úroveň motivácie bolo typicky spozorované, že nastáva medzi dvoma až troma mesiacmi po ukončení vystavovaniu sa marihuane. Z neznámych dôvodov u jednej opice sa spozorovalo, že sa nikdy úplne nezotaví . Prekvapivo podľa štúdie, ochota pracovať sa zdala byť postihnutá rovnako u makakov vystavovaných dymu z marihuany denne, ako aj u makakov vystavovaných dymu týždenne. Iné štúdie nepreukázali demotivačný syndróm u dospelých , takže je o dôvod viac domnievať sa, že tento jav sa vyskytuje iba užívaním marihuany počas dospievania.

Opojnosť marihuany

Marihuana nie je značne účinnejšia dnes ako bola v minulosti .Je všeobecne dohodnuté , že tento mýtus je výsledkom zlých údajov . Výskumníci, ktorí to prehlásili , používali ako ich základ THC obsah marihuany zhabaný políciou začiatkom 70. rokov , ktorý sa odvtedy znehodnotil kvôli zlým skladovacím podmienkam . V skutočnosti sa zdá , že priemerná opojnosť domácej marihuany sa zdvojnásobila v 70. rokoch s príchodom techniky „sin semilla“ (zo španielčiny „bez semena“) , ale zostal odvtedy viacmenej konštantný. Zastrašovacie taktiky, ktoré vyhlasovali, že sila marihuany sa zvýšila, je tak skôr irelevantná , pretože užívatelia marihuany ju zvyčajne prestanú fajčiť , keď dosiahnu požadovaný efekt ( opäť “ auto – titrácie “ ) . Na rozdiel od jedného z tvrdení DARE, je všeobecne dohodnuté , že marihuana nevytvorí toleranciu, abstinenčné príznaky alebo fyzickú závislosť u užívateľa . Lester Grinspoon dodáva : “ existuje veľa ľudí, ktorí tvrdia , že napriek tomu existuje závislosť na drogách , pretože [ marihuanová ] kapacita vytvára psychickú závislosť . Avšak nie je vôbec preukázané , že tento typ závislosti nie je v podstate nič iné ako to, čo človek môže vyvinúť s ohľadom na svoje nohavice, svoje auto, alebo svoju manželku . “

Šoférovanie

Šoférovanie v akomkoľvek stave pod vplyvom omamných látok komplikuje to, čo už robí konštantné život-ohrozujúce situácie. To znamená, že National Highway Transportation Safety Administration – NHTSA (Národná diaľničná spáva pre dopravnú bezpečnosť) zhrnula všetky svoje štúdie s tým, že nebol „žiadny náznak, že by marihuana sama o sebe bola príčinou smrteľných nehôd“, a že alkohol bol zďaleka „dominantnejší problém“ u nehôd pod vplyvom omamných látok. The Victorian Institute of Forensic Pathology (Viktoriánsky Ústav súdnej patológie) a Monash University’s Department of Forensic Medicine (Oddelenie súdneho lekárstva univerzity Monash) v Melbourne, v Austrálii zistili, že u vodičov, ktorí užívajú marihuanu je v skutočnosti menej pravdepodobné, že by mohli spôsobiť smrteľné nehody, ako vodiči bez užitia drog. Tiež zistili, že nebývajú častejšie obeťami či vážnejšie zranenými pri dopravných nehodách než ostatní vodiči. Jeden z experimentov testoval marihuanou omámených vodičov ako na uzavretej trati, tak aj na preplnených mestských uliciach. Zistilo sa, že najviac postihnuté prvky jazdy boli koncentrácia a správny úsudok. Pri experimente bol využitý vodičský simulátor, ktorý testoval skutočnú schopnosť riadenia podľa toho, koľko chýb spôsobil triezvy, opitý, a nahúlený zo subjektov. Zistil, že marihuana na rozdiel od alkoholu, významne neovplyvňuje schopnosť viesť vozidlo. Zistilo sa, že tieto výsledky platia dokonca aj pre vyššie dávky (v rozumných medziach) či neskúsených užívateľov marihuany. V skutočnosti, jediný podstatný rozdiel, ktorý vykazovali marihuanou omámení bola zmena vnímania času, vďaka ktorej riadili vozidlo relatívne pomalšie. Podobná štúdia zistila, že marihuana navyše narúša schopnosť vodiča reagovať na periférne podnety. Jedna teória snažiaca sa vysvetliť tieto prekvapivé nálezy uvádza, že užívatelia marihuany, v prípadoch vyžadujúcich serióznosť, sú v skutočnosti schopní dobrovoľne „zvážnieť“ tak, akoby už neboli v opojení. Štúdie, ktoré v minulosti ukázali, že marihuanou omámení vodiči spôsobujú podstatne viac nehôd než triezvi vodiči, sú zvyčajne nespoľahlivé z jedného alebo viacerých nasledujúcich dôvodov:

• Používajú drogové testy aby určili, či je osoba omámená alebo nie, a používané drogové testy ukazujú iba užitie v priebehu posledných 30 dní
• Niektoré štúdie neboli korigované na užívanie alkoholu, alebo neposkytovali kontrolnú skupinu
• V mnohých štúdiách bolo relatívne viac mŕtvych marihuanou opojených vodičov, ale nebolo to ich zapríčinením. A keď sa sčítavali a zohľadňovali výsledky „trestnej zodpovednosti“, vo všeobecnosti sa nedávali nehody za vinu marihuane. Je však potrebné zdôrazniť, že jedna štúdia preukázala, že denní fajčiari marihuany zvyknú mať o 30% vyššie riziko zranenia ako tí, čo marihuanu neužívajú . V skutočnosti sú nehody vyplývajúce z intoxikácie považovaný za „číslo jeden v hazardovaní užívaním marihuany“.

Efekt vstupnej brány

Nebolo zistené, že užívanie marihuany pôsobí ako vstupná brána k užívaniu tvrdších drog. Štúdie ukazujú, že keď Holanďania čiastočne zlegalizovali marihuanu v 70. rokoch, podstatne sa znížilo užívanie heroínu a kokaínu a to aj napriek miernemu nárastu v užívaní marihuany. Ak by táto teória odrazového mostíka bola pravdivá, užívanie by sa zvýšilo a nie znížilo. V skutočnosti sa zdá, že užívanie marihuany má tendenciu nahradiť užívanie relatívne nebezpečných tvrdých drog ako je kokaín a heroín, skôr než viesť k ich užívaniu. Tak často prísne zákony o marihuane sú samy o sebe najvýznamnejším faktorom pri napredovaní k tvrdším drogám, ako kokaín. Tak je to v Nevade a Arizone, štátoch najprísnejších na užívanie marihuany. Nedávna štúdia, ktorú vykonalo Columbia University’s Center on Addiction and Substance Abuse (Centrum Kolumbijskej univerzity pre závislosť a zneužívanie návykových látok), sa snaží poukázať na to, rovnako ako mnoho už predošlých štúdií, že užívatelia marihuany sú s väčšou pravdepodobnosťou náchylní na užívanie heroínu alebo kokaínu. Ale to,čo vlastne štúdia ukazuje je, že veľké množstvo užívateľov heroínu alebo kokaínu užívali marihuanu, nie naopak. Čo nie je spomenuté je, že rovnako toľko alebo ešte viac užívateľov prioritne pilo alkohol, fajčili cigarety, mali sex alebo jedli sendviče ako užívali ťažké drogy. V skutočnosti, prieskum, ktorý vykonala National High School nám hovorí, že v roku 1990, 40,7% všetkých študentov stredných škôl už skúsilo marihuanu alebo hašiš aspoň raz, zatiaľ čo iba 9,4% niekedy už skúsilo kokaín a 1,3% skúsilo heroín. Tak maximálne len 23% užívateľov marihuany prešlo na kokaín, a len 3% užívateľov prešlo na heroín. To znamená, že teória odrazového mostíka zlyháva aj z empirických dôvodov.

Marihuana a zločin

Literatúra DARE verí, že existuje silný vzťah medzi užívaním marihuany u mládeže a zločinom spáchaným mladistvými. A nedávna štúdia sa pokúša predviesť súvislosť medzi užívaním marihuany a násilím. Uvádza, že 2 / 3 všetkých študentov, ktorí priznali že berú do školy zbraň aspoň raz fajčili marihuanu . V skutočnosti , šéf DEA, Thomas Constantine nedávno uviedol v rozhovore pre Washington Times , že “ Mnohokrát ľudia hovoria o nenásilných drogových delikventoch. To je však vzácny druh. Neexistuje žiaden typ drogy bez následkov a bez zapojenia sa do násilia, a ktorý sa podieľa na akomkoľvek dobre voči spoločnosti, to je absurdné. Prispievajú ničím iným, než zlom. “ . Ale tieto obvinenia sú nepodložené výskumom, pretože výsledky testov ukazujú , že medzi zmeny osobnosti vyplývajúce z užívania marihuany, aj keď nie sú pomerne výrazné, patria okrem iného aj zníženie agresívnych tendencií. A veľké populačné štúdie, ako napríklad správy z La Guardia zistili, ak vôbec niečo užívanie marihuany potláča, sú to antisociálne aktivity, akými je napríklad násilie. Mýtus násilia inšpirovaného drogami, vrátane obsiahlej histórie jeho vzniku, je vo veľkej miere diskutovaný v knihe Lestera Grinspoona, kde ukazuje, že je z veľkej časti založený na skreslenom perzskom príbehu, ktorý je stovky rokov starý. Problém opodstatnený na vykreslených záveroch je založený na vzťahoch ako napríklad, že viac než štatisticky 2/3 hovoria, že príčinná súvislosť nemôže byť odvodená z týchto vzťahov. Inými slovami, neexistuje žiadny spôsob, ako určiť, či užívanie marihuany prispieva nejakým spôsobom k existencii určitých vlastností užívateľov marihuany, t.j. nosenie zbraní do školy, alebo čo je zrejme najpravdepodobnejšie, ľudia s takýmito vlastnosťami sú náchylnejší na užívanie marihuany. Jedna štúdia zistila, že chronickí užívatelia marihuany mali významne vyššie WAIS IQ skóre (113,08), než mali umiernení užívatelia (102,15) či tí, ktorí vôbec marihuanu neužívali (103,26). Je jednoducho nemožné, aby predložené štatistiky dávali zmysel.