Fajky z morskej peny

Fajky z morskej peny sú v Európe známe už od 18teho storočia. Je ale pravdepodobné že v Turecku/Eskisehir, v krajine odkiaľ morská pena vlastne pochádza, bola využívaná už v 17tom storočí. Minerál morská pena, pôvodne pomenovaná turecky Luletas- kameň, je sepiolit, chemicky analyzovaný kremičitan, príbuzný uhličitanu kremičitému.

Hnedé sfarbenie fajok vyrobených z morskej peny má výnimočný estetický význam pri rezaných morských fajkách. Rovnako kedysi, ako aj dnes sochári brali ohľad na to, ktoré časti fajkových hlavičiek majú zostať studené a ktoré horúce. Vďaka tomu mohli vypočítať, ktoré sfarbenia morskej peny, na ktorých miestach a v akej intenzite pri opakovanom fajčení budú vystupovať. Tým pádom mohli zdôrazniť sfarbenie fajky na tabak vyrobenej z morskej peny aj jej plastické tvarovanie. Výhoda morsko –penových fajok je, že vďaka pórovitosti morskej peny majú veľmi sladkastú a prirodzenú chuť. Morská pena skoro úplne absorbuje všetky substancie kolomaže.

Fajky vyrobené z morskej peny, v porovnaní z drevenými fajkami nemusia byť zfajčované, pretože dodávajú najlepšiu tabakovú príchuť. Vstrebávajúce sa substancie amalgujú počas času dozrievania, kedy sú fajky z morskej peny spracované a pomaly prenikajú do častí fajok. Postupom času prenikne celou morskou penou a fajka stratí svoju vonkajšiu plochu- zo začiatku sfarbenú jemne do žlta, pri dlhšom používaní s tendenciou do oranžova a následne silný tmavo hnedý odtieň. Tento proces menenia sa farby fajok vyrobených z morskej peny bol kedysi nazývaný ako „ Couottage“

Zo zobrazení poznáme –niektorí mali šťastie vidieť ju dokonca do tváre- fajka vyrobená z morskej peny, ktorej hlavička predstavuje „bradatého“, ktorého tvár má krásne slonovinové sfarbenie, zatiaľ čo jeho brada je oranžová až zachádzajúca do hlboko hnedej. Veľmi známy dobrý príklad nato je „Zuave“, s lícom skôr do hneda, a fázami, že zostane slonovinoo bledá. Fajky z morskej peny sú v Európe známe až od 18teho storočia. Je ale pravdepodobné že v Turecku/Eskisehir, v krajine odkiaľ morská pena vlastne pochádza, bola využívaná už v v 17om storočí. Minerál morská pena, pôvodne pomenovaná turecky Luletas- kameň, je sepiolit, chemicky analyzovaný kremičitan, príbuzný uhličitanu kremičitému.

Už samotný názov morsko-penové fajky uvádza, že sú vyrobené z takzvanej „morskej peny“. Morská pena vznikla ako aj zo svojho výzoru, ktorý pripomína tvar mora. Morská pena pozostáva z horčíkového kremičitanu (vedecky nazývaný Sepiolith). Morská pena je dodnes využívaná na výrobu fajok. Bližšie k téme – každá fajka z morskej peny je vyrábaná ručne.

Fajka z morskej peny (morsko- penové fajky) je medzi fajčiarmi veľmi obľúbená vďaka svojim skvelým vlastnostiam. Tieto fajky sú odolné voči ohňu. Tým pádom je podpálenie takejto fajky v porovnaní z drevenou briarovou-fajkou skoro nemožné. Morská pena je k tomu celému chuťovo neutrálna, čo znamená, že nevadí ak sú používané rôzne tabaky. Fajka vyrobená z morskej peny rovnako nemusí byť zapaľovaná.

Ako bonus k vlastnostiam morsko –penových fajok sa tieto fajky po niekoľkých hodinách fajčenia začnú zafarbovať. Farby sa menia od jemnej krémovej farby, cez červeno-hnedú až do tmavo čiernej. Sfarbenie je pri každej morsko-penovej fajke iné a nepredvídateľné. Vďaka tomuto procesu sú tieto fajky strohej formy 0815 exkluzívnym originálom.

Fajčenie morsko-penovej fajky je obrovský zážitok. Znalci to vedia tento náležite oceniť. Jemné kanáliky v morskej peny vsakujú vlhkosť z fajčiacej nádobky fajky a vyťahujú túto von. Výsledkom je suchý, chladnejší dym s intenzívnou arómou . Morská pena pri tom slúži ako prírodný nikotínový filter.

Morská pena vyššej kvality pochádza z malej oblasti v Turecku. Morská fajka pochádzajúca z tureckého bloku- morskej peny je kvalitatívne veľmi vysoká a cenná – porovnateľná s morskou penou z Tanzánie/Afriky. Blokové- morsko-penové fajky sú nazývané fajky vyrobené z jediného bloku vodnej peny.

Opatrnosť sa vyžaduje pri morsko-penových fajok, ktoré nevykazujú 100% blokovej-morskej peny alebo čistý blok morskej peny. Takéto fajky môžu pochádzať s prášku morskej peny a v žiadnom prípade sa nedajú porovnať s pravými morsko-penovými fajkami z bloku.

Náleziská, ktoré vedú k výrobe morsko-penových fajok ležia v severných ANATOLIII. , náleziská nájdeme aj v Tanganijke a v Taliansku, presnejšie v magnezitových doloch Baldissero Canavese (Piemont). Autorstvo morsko-penových fajok je pripísané v jednom vtipe Karlovi Kovatesovi z Budapešti, jednému starému obchodníkovi , nadšenému stavbárovi a predovšetkým vášnivému fajčiarovi.

Už v roku 1173 bola morská pena získavaná z Eskisehira z fosílii vápnových usadenín uskladnených v okruhu 250km od púšte. V antike bola táto hornina využívaná na ornamenty a až v 17tom storočí, potom ako bol zavedený tabak, začal mineralóg W. Vondiest svoje pokusy využívať tento minerál na výrobu fajok (morsko-penové fajky)

V roku 1723 ho gróf Andrassy poprosil vyformovať fajku z jedného minerálu, ktorý sa mu náhodou dostal do ruky. Takto vznikli dve morsko-penové fajky, z ktorých si jednu fajku ponechal. Po dlhšom fajčení spozoroval, že táto fajka na rôznych miestach stmavla. Usúdil z toho, že fajku chytal špinavými rukami a zjednotil tmavú farbu tým, že fajku smolne vyčistil. S veľkým počudovaním musel zhodnotiť, že fajčenie pri ďalších razoch získalo novú chuť a sviežosť. A tak sa zrodila morsko- penová fajka.

Nechajme legendu stranou – Ako sa morsko-penova fajka počas tureckých vojen dostala aj do Európy jej príchod zotrval a rýchlo sa stala obľúbenou s prezývkou: „biela kráľovná“. Medzičasom sa začal tento túžobný materiál importovaný do Európy, predovšetkým do Rakúska a Maďarska, kde na výrobných miestach boli vyrobené modely, ktoré presiahli všetky očakávania svojou krásou , umením a prevedením. Dnes je zakázané z Turecka vyvážať morskú penu ako surovinu . Morská pena musí byť v Turecku spracovaná.

Odpadový produkt z morskej peny je hmota, ktorá nie je ničím viac ako lisovanou morskou penou. Hmota, pochádzajúca z odpadových blokov a iných substancií ako sadra a spájací materiál je zlisovaná a spracovaná na fajky. Fajky z tohto materiálu sú východiskovým materiálom – o niečo ťažšie ako tie pravé z morskej peny. Alternatívne môže byť na výrobu morsko-penových fajok použitá aj morská pena z Afriky, ktorá kvalitatívne nie je porovnateľná z tou z Turecka. Rovnako existujú aj fajky z bruýer-dreva s obsahom morskej peny. Tieto sú lacnejšie a menej citlivé na manuálne zaobchádzanie.

Odtieň nočnej tmy je odhliadnuc od dymovej príchuti to jediné, čo morsko-penovú fajku odlišuje od iných modelov a to jej zaručuje estetickú hodnotu. Jednou z najväčších výhod morsko-penových fajok je ich nízka váha: poznáme morské-penové fajky s pozoruhodných rozmerov, ale sú vždy neuveriteľné ľahunké.