Tabak do vodnej fajky

Tabak do vodnej fajky je látka určená na fajčenie. Je to zmes tabaku a melasy, alebo medu, do čoho sú pridané rozličné esencie a glycerín. Tabak do vodnej fajky môže mať rôzne príchute, s rozdielnymi pomermi tabaku a sladkej melasy. V článku si povieme viac o histórii tabaku do vodnej fajky (shisha).

Tabak do vodnej fajky – Tobamel (mu’essel), tumbâk a jurâk

Látka určená na fajčenie má dve alebo dokonca až tri hlavné formy. Prvou je mu’essel, arabské slovo pre tobamel (t.j. „tob“zo slova tobacco – tabak a „mel“, čo v latinčine znamená med). Takže doslova to znamená „medový“, a je pomenovaný tak kvôli svojim ingredienciám, akými sú melasa alebo med, ktoré slúžia ako lepiace spojivo. Melasa je vedľajším produktom cukru. Druhou formou je „tumbâk“, ktorý je čistým tabakom. „Jurâk“, predovšetkým indického pôvodu, môže byť považovaný za medziprodukt zložky spomedzi prvých dvoch spomínaných. Najviac si ho cenia najmä na Arabskom polostrove. Medzi jeho zložky patria ovocie či oleje. No niektorí ľudia nazývajú jurâk melasový, ale neochutený tabak, ktorý niektorí fajčiari zvyknú používať oveľa radšej. Egyptský „Zeglûl“ a tuniský „Shîh ‚el-beled“ sú značkami tohto produktu, ktoré oceňujú najmä amatéri.

Mu’essel : Mu’essel je určený najmä pre shîshu (vodnú fajku). Ako sme už spomínali, je to zmes tabaku a melasy, alebo medu, alebo niekedy dokonca cukru a destilovanej vody, a to v pomere jedna ku dva a pol, do čoho sú ešte pridané rozličné esencie a glycerín. Potom tabak získa veľmi rozmanité príchute a vône: jablko (veľmi časté), jahoda (egyptské značky „‚En-nahla“ a „‚Ibyâry“); mäta (značka „‚El-‚Esfahâny“ , pomenovaný podľa iránskeho mesta Ispahan); atď. K dispozícii je stále väčší výber: hrozno; melón; dyňa; ruža ( egyptská značka „‚el-‚Araby/’Abajûra“); sladké drievko (značka „‚El-bâshâ“: doslovne, „Paša“). Amatér vo Francúzsku nám povedal, že používal bazalku a Honoré de Balzac v devätnástom storočí spomínal pačuli.

V niektorých krajinách je výber obmedzený. Toto je aj prípad Jordánska, kde až donedávna bol vedúcim produktom, niekedy iba jediným na trhu, ktorý sa podával v kaviarňach a reštauráciách, práve „Bahreyny“. Mimochodom, aby sme si to tu ujasnili, ten spomínaný sa nevyrába nevyhnutne v Bahrajne. Mu’essel sa predáva v kartónových škatuliach alebo plastových téglikoch. Obaly sú vo všeobecnosti ilustrované červenými kvetinovými motívmi, ktoré majú predstavovať ovocie alebo záhrady s elegantnými sultánmi a pašami…

Vzájomné pomery tabaku, melasy, ovocia a korenia sú dnes dodávané spotrebiteľovi, v priemere 30 %, 50 % a 20 %. Tieto percentá korešpondujú s proporciami uvedených ingrediencií. Látka je vo všeobecnosti použiteľná po dobu dvoch rokov; na krabiciach sa zvyčajne uvádza dátum výroby. Klasické zdravotné varovania o rizikách rakoviny pľúc a kardiovaskulárnych ochorení sa objavili už pomerne dávno a v súčasnosti sú celosvetovo známe všetkým fajčiarom cigariet.

Tumbâk. Je to slovo tureckého pôvodu. Je mu blízke jedno perzské: „tumbeki“. Tiež sa niekedy používa slovo“tutun“. Tumbâk patrí do odrody zvanej Nicotiana Alata Persica, z pod-druhu Petunioïdes, ktorý patrí medzi rod Nicotiana Tabacum. Tumbâk obsahuje množstvo alkaloidov, medzi nimi aj nikotín. V súčasnej dobe je najpoužívanejší „‚ajamy“. Vyrába sa v niekoľkých krajinách Blízkeho východu. Zbežný návod pozostáva z navlhčenia, niekoľkonásobného stláčania v ruke a následne ho fajčiar vyčistí a nakoniec ním naplní misku fajky.

Farmakologické („Tabakologické“) aspekty

Použitie aktívneho uhlia v miske vytvára pomerne vysoké množstvo oxidu uhličitého. Je preto vhodnejšie, aby fajčenie prebiehalo v dobre prevzdušnených priestoroch. Je však isté, že „zmývaním“ dymu sa narghile vyčistí od určitého množstva škodlivých zložiek, akými sú akroleín, aldehydy a ďalšie rakovinotvorné zložky.

Avšak na zníženie miery nikotínu, okolo ktorého sa vybudoval akýsi „mýtus“, sa nedávno pýtala jedna štúdia. Tá preukázala, že množstvo alkaloidu udržiavaného vo vode zostáva relatívne, a to najmä ak fajčiar nevedomky „kompenzuje“ svoj dym. Tak či tak, v prípade neexistencie konečných výsledkov, riešenia existujú alebo sa dajú nájsť, čím by narghile bola ešte „hygienickejšou“. Napríklad, systém elektrického vznietenia by prípadne mohol eliminovať vytváranie oxidu uhličitého a absorpčné riziko spôsobené žiarou žeravých uhlíkov. Pokiaľ ide o kontamináciu z úst do úst, aj keď to býva zvyčajne dosť prehnané, jednorazové plastové náustky sú dnes všade známe.