Pasívne fajčenie – poznáte jeho riziká?

Pasívne fajčenie je veľmi citlivou témou, hlavne ostatných rokov, ktorá v modernej spoločnosti dokázala častokrát “zdvihnúť zo stoličky“ ako zástupcov obce fajčiarov, tak i širokú nefajčiarsku verejnosť. Je to problém, ktorému sa už venovalo nespočetné množstvo odborníkov vo svojich klinických štúdiách, výskumoch, či publikáciách. Veľa priestoru mu bolo poskytnutého aj v mediálnom prostredí, kde bol príčinou nejednej ostrejšej debaty.

Čo je vlastne pasívne fajčenie?

Pasívne fajčenie môžeme označiť ako neželané vdychovanie tabakového dymu, ktorý pri fajčení produkuje iná osoba – najčastejšie fajčiar cigarety, cigary, alebo fajky. Pasívne fajčenie sa zvykne nazývať aj nepriamym fajčením, sekundárnym – resp. nedobrovoľným fajčením, ale i enviromentálnym tabakovým dymom (ETS – Enviromental Tobacco Smoke). Je preukázané, že pri pasívnom fajčení dochádza ku inhalácii dymu, ktorý iný fajčiar vydychuje (hlavný prúd dymu), ale zároveň aj dymu, ktorý sa uvoľňuje zo zapáleného konca cigarety medzi jednotlivými jeho ťahmi (vedľajší prúd dymu). Vedľajší prúd dymu je nebezpečný hlavne preto, lebo tento počas fajčenia neprešiel filtráciou (napr. cez cigaretový filter, resp. pľúca fajčiara), ale sa uvoľnil z horiacej cigarety priamo do priestoru. Ak vás téma zaujala, čítajte ďalej.

Prečo je tabakový dym nebezpečný?

Pri pasívnom fajčení človek vdychuje tabakový dym, ktorý sa skladá z troch hlavných zložiek. Tvoria ho nikotín, oxid uhoľnatý (CO) a decht.

Nikotín je vlastne alkaloid, jed, návyková (legálna) droga, ktorá v organizme spôsobuje zužovanie ciev, zhoršenú regeneráciu tkanív, pričom napomáha aj vzniku rakoviny dýchacieho ústrojenstva. Kôrnatenie aorty a srdcových artérií si následne vyžaduje zvýšený výkon srdca, ktoré je preťažené, lebo sa snaží pretlačiť do obehu dostatočné množstvo krvi. Je to častá príčina kardiovaskulárnych chorôb, ktoré môžu vyústiť až do srdcového infarktu, alebo cievnej mozgovej príhody.

Oxid uhoľnatý je bezfarebný plyn, ktorý vzniká pri fajčení cigarety horením tabaku a papiera. V krvi sa veľmi dobre viaže na hemoglobín, ktorý ho následne transportuje do celého organizmu. Dá sa povedať, že oxid uhoľnatý z hemoglobínu vytláča životne dôležitý kyslík, čím obmedzuje jeho distribúciu do tela, čím spôsobuje slabé okysličenie životne dôležitých orgánov.

Decht je vedľajším produktom pri tepelnom rozklade anorganických látok s obmedzeným prístupom vzduchu, ktorý je významným karcinogénom a vyznačuje sa vysokou toxicitou. Okrem toho tabakový dym obsahuje viac ako 4000 chemických látok, z ktorých má vyše 40 preukázané karcinogénne účinky. Sú tu zastúpené organické látky (uhľovodíky, nitrozamíny, amíny, benzén), anorganické látky (meď, kadmium, arzén, nikel, chróm), ale aj acetón, metán, acetaldehyd, alebo rádioaktívne polónium – 210 a veľa ďalších.

Koho najviac ohrozuje pasívne fajčenie?

Pasívnym fajčením sú najviac ohrozené dve najcitlivejšie a najzraniteľnejšie skupiny – tehotné ženy a deti. U žien, ktoré plánujú založenie rodiny, pasívne fajčenie spôsobuje vyššie riziko problémov s otehotnením a zníženie plodnosti. V tehotenstve sa významne spolupodieľa na nižšej pôrodnej hmotnosti, alebo na narodení mŕtveho dieťaťa. Výrazne zvyšuje percentuálnu pravdepodobnosť potratu, genetických porúch, vývojových chýb, poškodenia placenty, predčasného pôrodu, chorôb mozgu a srdca, či krvácania.

Veľmi citlivý na pasívne fajčenie je organizmus detí, nakoľko ten je ešte stále vo vývine. Deti, ktoré sú hlavne v domácom prostredí vystavené dlhodobému pasívnemu fajčeniu, sú náchylnejšie na infekcie dýchacích ciest a uší, bakteriálnu meningitídu, alebo astmu. Zvyšuje sa tiež riziko syndrómu náhleho úmrtia dojčiat.

Ani dospelí muži nie sú z reprodukčného hľadiska úplne mimo ohrozenia. Škodliviny obsiahnuté v tabakovom dyme spôsobujú u nich, okrem iného, napríklad poškodenie spermií, čo má neskoršie za následok vznik vývojových chýb ich detí. Okrem spomenutých chorôb môže pasívne fajčenie vo všeobecnosti spôsobovať u ľudí aj rôzne srdcovo – cievne ochorenia, rakovinu pľúc, rakovinu mozgu, leukémiu, zápaly dutín a alergie, poruchy pozornosti, ale aj úzkostné a depresívne stavy. Výskum preukázal, že dlhodobé pasívne fajčenie je pre jedinca rovnako nebezpečné, ako keby normálne a pravidelne sám fajčil.

Pasívne fajčenie je ošetrené aj v zákone

Riziko pasívneho fajčenia sa snaží eliminovať Zákon o ochrane nefajčiarov č. 377/2004 Z.z., ktorý upravuje podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch, pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú zdravie fajčiarov a nefajčiarov bezprostredne vystaveným účinkom fajčenia.

Rovnako sa týka aj ochrany ľudí pred výrobkami, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Nefajčiarov chráni pred vplyvom pasívneho fajčenia na verejne prístupných miestach, priestoroch staníc, zastávok, čakární, vozidlách verejnej hromadnej dopravy, zdravotníckych zariadeniach, školách, divadlách, kinách, múzeách, galériách, úradných budovách, obchodných domoch, zariadeniach spoločného stravovania a ďalších. To všetko pod hrozbou ukladania vysokých finančných sankcií.

Viete čo je terciálne fajčenie?

V priestoroch, kde dochádza k intenzívnemu a dlhodobému fajčeniu, môžeme prísť do kontaktu so škodlivinami tabakového dymu ešte dosť dlho po tom, ako sa tu s fajčením skončilo. Vôbec teda nemusíme byť s fajčiarom a jeho dymiacou cigaretou v jednej miestnosti, či vojsť ku nemu do izby len tesne po tom, ako ju zahasil. Pýtate sa prečo? Splodiny horenia sa usádzajú na stenách, podlahe, nábytku, veciach, šatách, dokonca aj vo vlasoch. Jedná sa hlavne o domácnosti – s jedným, alebo viacerými fajčiarmi, bary, puby, interiéry áut, či fajčiarske priestory budov. Terciálne fajčenie je teda druh pasívneho fajčenia, kedy vdychujeme tabakové splodiny z povrchu vecí ( hlavne v miestnostiach a uzavretých priestoroch), ktoré boli s dymom v dlhodobejšom kontakte. Ak sa chceme ich nežiadúcich účinkov v takýchto priestoroch zbaviť, bežné vyvetranie už určite stačiť nebude. Musíme sa pripraviť na “hĺbkové“ čistenie – veľké upratovanie spojené s dezinfekciou, praním, tepovaním, či vymaľovaním celého bytu.

Všetko je o rešpekte a ohľaduplnosti

Pokiaľ chcete znížiť riziko negatívneho vplyvu pasívneho fajčenia na nulu, mali by ste sa úplne vyhýbať pobytu v akomkoľvek uzavretom priestore s fajčiacou osobou, resp. byť celkom mimo dosahu tabakového dymu, ktorý fajčiar okolo seba vytvára. Je potrebné starostlivo zvážiť fajčenie v domácnostiach, kde sa nachádzajú aj ich nefajčiarski členovia, hlavne spomínané tehotné ženy a malé deti. Tým, že počas jazdy autom pri fajčení trochu stiahneme okienko, nijako nepomôžeme ostatným spolucestujúcim, ktorí sú nútení náš dym trpieť.

Fajčenie “len“ na balkóne, chodbe, alebo terase, je tiež len čiastočným riešením, pretože časť dymu sa tak či onak do vnútorných – spoločne obývaných miestností dostane. Vzájomná ohľaduplnosť by mala byť samozrejmá aj bez toho, aby nám ju museli pripomínať upozornenia na stenách znázorňujúce prečiarknutú cigaretu. V domácom, ale aj pracovnom prostredí, by to malo byť tiež hlavne o rešpekte a tolerancii, poukazujúc na rozumný a ľudský prístup k veci. Ako hovorím, všetko je to o človeku, jeho asertivite a empatii. Pokiaľ ste nefajčiar, tak vám želám, aby vás problém pasívneho fajčenia obchádzal veľkým oblúkom. Ak ste fajčiar, tak vás prosím, aby ste hranice tohto veľkého oblúku nikdy neprekračovali s cigaretou v ruke. Iba tak to spolu zvládneme!