Tabak a cigary z Hondurasu

Honduras známy aj ako „banánová republika“ bola regiónom výroby tabakových cigár zhruba od roku 1765, keď španielske kolónie založili kráľovský tabakový trh blízko Santa Rosy de Copan. Toto územie je najväčším producentom kávy, okrem iného aj cigár a cigaretový tabak. Španieli prispeli k rozvoju predaja cigár a tým aj k osídľovaniu tejto oblasti. Severozápad a západ Hondurasu sú domovom jedného druhu divokého tabaku nazývaným aj „copaneco“, predpokladá sa, že domorodci alebo španielski kolonisti dávali práve tento tabak do svojich cigár.

Mimo regiónu Copan, sú tu ešte dva regióny, kde sa pestuje tabak a vyrábajú sa cigary. Jedným je územie v okolí Danli časť El Paraiso. Spojenie Danli a Honduras je ako Esteli a Nikaragua –stredisko cigarového obchodu v príslušnej krajine. Podobne môžeme povedať, že Jamastran má spoločné s Hondurasom to, čo Jalapa k Nikarugui. Jamastran a k nej prislúchajúce územia, sú prvotným územím výroby tabakových cigár na severe Hondurasu.

Ďalším krajom je tretia oblasť pestovania- Talanga Valley v Francisco Morazan provincii, zhruba 2 hodiny cesty SZ od Danli. Tabak tu pestujú metódou „encalado“ . Pretože v Talange je veterno, tabak je chránený strieškami okolo plodín pred ničivými účinkami vetra. Ďalšiu ochranu poskytuje jeden druh vysokej trávy, ktorá tvorí okolo tabaku živý plot. Toto je dôvod prečo tabak obzvlásť svetlomilný sa pestuje v údolí- prírodná bariéra totiž napomáha k ochrane rastlín pred vetrom.

Hlavnými vodcami v Hondurase ako aj v Nikarugui, boli kubánski emigranti. V čase keď bolo uvalené Spojenými štátmi embargo na Kubu, Honduras mal náskok pred Nikaraguou, pretože ich podporovala vláda. Táto výhoda bola vyrovnaná nedostatkom infraštruktúry, kde nebola ani základná občianska vybavenosť. Honduras dostal ďalšiu pomoc v podobe Sandinovskej revolúcie, ktorá znamenala koniec diktatúry v tejto krajine v roku 1979. Podobne ako Stredná Amerika ťažila z Kubánskej revolúcie, tak aj Honduras získal z prevratu v Nikaragui farmárov a rolovačov cigár, ktorí emigrovali za prácou.

Podobnosť regiónu Jalapa v Nikaragui a Jamastran v Hondurase spočíva v tom, že obe sú prirovnávané ku Pinar del Riu v Kube. Nikaraguejské cigary boli vyrábané, aby uspokojili americký trh, keď na cigary z Kuby bolo uvalené embargo, Honduras sa pokúsil o to isté.

Najviac sa preslávili cigary Plasencia, Eiroasove Camacho cigary, Frank Llaneza a Estelo Padron z Villazonu a Rolando Reyes z Puros Indios. Títo muži a ich rodiny sú najväčšími hráčmi na honduraskej cigarovej scéne. Ich cigary majú jedinečnú a symbolickú chuť.

Druh tabaku pestovaný v Hondurase je väčšinou kubánskeho pôvodu. Juan Bermejo prepašoval z Kuby semená tabaku do Hondurasu, čo sa stalo dobrým výnosom v tabakovom priemysle v Strednej Amerike po revolúcii. Kubánske Criollo a Corojo sú pestované pre ich silnú opojnú chuť. Oba druhy vyžadujú starostlivú fermentácia tabaku a dozrievanie.

Tabak, Connecticut shade, je pestovaný pre obaly na cigary. Názov Corojo pochádza z kubánskej farmy Corojo, na ktorej bol prvýkrát kultivovaný tento tabak rodinou Rodriguez. Eiroasovci získali zopár originálnych semien z farmy Corojo, ktoré sa pestujú v Jamastrane. Je to lahodný tabak avšak veľmi citlivý na modrú pleseň (to je dôvod, prečo sa geneticky čistá odroda už nepestuje na Kube), ale Eiroasovci s ním majú napriek tomu úspech.

Honduraské cigary majú ťažký a objemný dym. Moje odporúčanie pre nováčikov je, nech začnú fajčiť najskôr jemnejšie cigary z Dominikánskej republiky a až potom sa vrhli na cigary z Hondurasu a Nikaraguy. Tenšie cigary z Hondurasu, tie najlepšie vykazujú arómu kože.