Fajčenie na Slovensku je stále v kurze

Fajčenie na Slovensku má aj napriek poznatkom o jeho škodlivosti pre naše zdravie stále dostatok svojich skalných priaznivcov. Potvrdzujú to štatistické údaje, ktoré zverejnil Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR). Za fajčenie môžeme vo všeobecnosti považovať proces, pri ktorom dochádza ku aktívnemu vdychovaniu a vydychovaniu dymu z tlejúceho tabaku. ÚVZ SR vykonal v rokoch 2013, 2016 a 2019 prieskum formou dotazníka “Zdravotné uvedomenie a správanie sa obyvateľov SR“. Posledného prieskumu realizovaného v roku 2019 sa zúčastnilo celkom 3744 respondentov starších ako 15 rokov, z tohto počtu bolo 49,8% mužov a 50,2% žien. Výsledky, ktoré boli zistené sú naozaj veľmi zaujímavé.

Fajčenie na Slovensku z pohľadu štatistiky

Podľa výsledkov jednotlivých prieskumov bolo v roku 2013 na Slovensku 66,3% nefajčiarov a 21,7% fajčiarov, v roku 2016 to bolo 70,3% nefajčiarov a 22,2% fajčiarov, pričom v roku 2019 sa uvádza 70,7% nefajčiarov a 18,5% fajčiarov. Chýbajúce percentá tvoria obyvatelia, ktorí fajčiť prestali. Tento trend v oblasti fajčenia je u nás podmienený povedomím o zdravotných rizikách a účinkoch fajčenia tabaku, ako aj sprísnením legislatívy týkajúcej sa jeho kontroly.

Fajčí každý bez rozdielu pohlavia – muži aj ženy

Prieskumy ukázali, že na Slovensku v roku 2013 fajčilo 26% mužov a 17,4% žien, v roku 2016 to bolo 25,1% mužov a 19,4% žien, a napokon v roku 2019 sa tomuto pôžitku oddávalo 21,9% mužov a 15,2% žien. Z uvedeného jasne vyplýva, že počet mužov – fajčiarov je dlhodobo vyšší, ako počet žien – fajčiarok.
Ďalej zistili, že v roku 2013 bol počet mužov – nefajčiarov 58,1% a počet žien – nefajčiarok 74,6%. V roku 2016 nefajčilo 64,9% mužov a 75,6% žien, v roku 2019 bolo mužov – nefajčiarov 63,9% a žien – nefajčiarok až 77,4%.

Zo zistených skutočností je zrejmé, že počet žien – nefajčiarok má jemne stúpajúcu tendenciu. Za povšimnutie stojí, že aj počet fajčiarov, ktorým stačí denne menej ako 10 ks cigariet postupne klesá. V roku 2013 ich bolo 63,5%, v roku 2016 už 59,4% a v roku 2019 presne 56,7%. Tiež zistili, že klesol aj počet obyvateľov, ktorí vyfajčia denne viac ako 20 ks cigariet – v roku 2019 ich bolo len 2,9%.

Fajčenie na Slovensku sa týka dokonca aj detí

Výskumom bolo zistené, že 3 zo 4 detí mladších ako 5 rokov vedia, čo sú cigarety. Vôbec pritom nezáleží na tom, či ich rodičia fajčia, alebo nie. Čo sa týka fajčenia, u detí existujú až tri kritické obdobia. Zistili aj, že túžba po cigaretách je najsilnejšia u 9 až 10 ročných detí. Vo svojich 12 – 13 rokoch už veľa detí začína fajčiť pravidelne. Zhruba 15 – 16 ročné deti už začínajú pociťovať, že by mali s fajčením prestať. Závislosť na fajčení vzniká u mladých ľudí oveľa rýchlejšie, ako u dospelých. Typické príznaky závislosti majú už aj niektoré 11 ročné deti, ktoré fajčia menej ako 5 cigariet denne, alebo len občas. Robia to aj napriek tomu, že následky po prvom fajčení sú pre nich negatívne – bolesti hlavy, alebo zvracanie.

Deti začínajú s fajčením z dôvodu túžby po nezávislosti, alebo jednoducho len preto, že fajčia ich kamaráti. Môže to byť aj preto, lebo im to rodičia zakazujú, alebo sa snažia napodobňovať populárne a známe osoby. Pre začatie s fajčením sa vyskytuje stále viac príčin súbežne, často sa vyskytuje kombinácia viacerých. Deti s fajčením experimentujú v domnení, že môžu kedykoľvek prestať. Fajčenie je však vysoko návyková záležitosť, závislosť na tabaku je silnejšia ako návyk na tvrdé drogy, akými sú heroín, kokaín, či alkohol. Potvrdili, že viac ako 80% dospelých fajčiarov začali fajčiť už v detstve, pričom dnes už nie sú schopní prestať.

Fajčenie na Slovensku verzus celosvetový priemer

Prieskumy dokázali, že celosvetovo fajčí približne jedna tretina populácie staršej ako 15 rokov. Na celom svete fajčí 47% mužov a 12% žien. Je to však priemerný údaj, každá krajina má isté odchýlky, ktoré sú špecifické pre ten – ktorý región. Zistilo sa, že v strednej a východnej Európe fajčí približne 28% žien!

Na Slovensku fajčí až 34% obyvateľov, z toho 43% mužov a 26% žien. Priemerná ročná spotreba cigariet na jedného dospelého obyvateľa vychádza na 2360 kusov – 50% fajčiarov vyfajčí viac ako 10 kusov denne, 5% fajčiarov viac ako 20 kusov denne. Výskum preukázal, že fajčiar, ktorý konzumuje denne 20 až 30 cigariet po dobu 30 rokov sa dožíva o 8 rokov menej, ako nefajčiar. Či už sa na to pozeráme zľava, či sprava, tieto čísla jednoznačne potvrdzujú, že fajčenie na Slovensku má stále stúpajúcu tendenciu!

Ako vplýva fajčenie na naše zdravie?

Svetová zdravotnícka organizácia (World Health Organization, skrátene WHO) dospela k záveru, že dlhodobé fajčenie je zodpovedné za 30% nádorových chorôb, najvyšší podiel z toho má rakovina pľúc, úst, hrtana, pažeráka, pankreasu, hrubého čreva, žalúdka, pečene, močového mechúra, konečníka, taktiež prsníka, krčka maternice, či penisu. Fajčenie spôsobuje 20% všetkých kardiovaskulárnych chorôb a až 75% chronickej bronchitídy, ktorá môže prerásť až do chronickej obštrukčnej choroby pľúc a emfyzému (rozdutia pľúc). Spôsobuje taktiež mozgovo – cievne ochorenia, tehotenské a pôrodné komplikácie s negatívnym vplyvom na plod a úmrtnosť novorodencov. Alarmujúce je, že na následky fajčenia zomrie vo svete každých 10 sekúnd jeden človek, na Slovensku je to približne 11000 obyvateľov ročne. Až 50% fajčiarov zomrie na ochorenie súvisiace s fajčením.

Na celom svete fajčí približne 1,1 miliardy ľudí, pričom do roku 2025 sa očakáva nárast na 1,6 miliardy. Na ochorenia, ktoré súvisia s fajčením, celosvetovo ročne zomiera 3,5 milióna ľudí. Ak bude mať tento trend stále stúpajúcu krivku, v roku 2025 by ich malo byť až 10 miliónov!

Na Slovensku je v platnosti Zákon o ochrane nefajčiarov č. 377/2004 Z. z., tento upravuje podmienky ochrany ľudí pred vznikom závislosti od nikotínu ako návykovej a škodlivej zložky nachádzajúcej sa v tabaku a v tabakových výrobkoch. Fajčiarov aj nefajčiarov chráni pred škodlivými účinkami fajčenia a pred inými spôsobmi používania tabakových výrobkov, ktoré poškodzujú ich zdravie. Nefajčiarov tiež chráni na verejne prístupných miestach pred vplyvom pasívneho fajčenia.

Čo sa deje v našom organizme po dofajčení cigarety?

Už 20 minút po dofajčení poslednej cigarety sa tlak krvi, pulz, teplota rúk a nôh vracajú do normálnych hodnôt. Po 8 hodinách hladina oxidu uhoľnatého v krvi (CO) klesá na normálnu úroveň, do pôvodných hodnôt sa vracia aj hladina kyslíka. Po 24 hodinách klesá pravdepodobnosť infarktu. Po 48 hodinách sa zlepšuje chuť a čuch, opäť rastú nervové zakončenia a chôdza sa stáva svižnejšou. Po 2 týždňoch sa zlepší krvný obeh a činnosť pľúc sa napraví až o 30%. Po 1 – 9 mesiacoch sa pľúca vyčistia – začína v nich rásť riasinkový epitel chrániaci pred infekciami, uvoľnia sa dutiny a ustupuje dýchavičnosť, únava a kašeľ. Až po 10 rokoch abstinencie sa riziko vzniku rakoviny u bývalého fajčiara dorovnáva na úroveň nefajčiara.

Fajčenie na Slovensku – epilóg

Vyššie uvedené skutočnosti poukazujú na to, že fajčenie ako také nie je len záležitosťou vašej domácnosti, pracoviska, mesta, či krajiny. Je to globálna záležitosť, týkajúca sa miliónov ľudí na celom svete. Tabakový priemysel na jednej strane poskytuje obyvateľom prácu a zamestnanie, čím vplýva na ekonomiku, alebo v podobe nemalých daní prispieva do štátnych pokladníc. Na druhej strane však berie človeku to najcennejšie – jeho zdravie, pričom veľmi nepriaznivo vplýva aj na životné prostredie. Paradoxom je, že ľudia si za túto “službu“ dokonca sami platia.

Približne 70 až 75% opýtaných fajčiarov chce s fajčením prestať, avšak ich závislosť na tabaku je pre nich neprekonateľná. Vyplýva z toho len jedno – drvivá väčšina fajčiarov už nefajčí preto, lebo chce, ale preto, lebo “musí“ a už nedokáže prestať. Pokiaľ je to skutočne tak, všetkým dotknutým želám aspoň veľa, ale naozaj veľa zdravia!

Článok pre vás pripravil Vojtech