HISTÓRIA RODINY PERDOMO – (Perdomo cigary)

Históriu výroby cigár rodiny Perdomovcov si rozprávali po tri generácie kubánskych cigarových remeselníkov a ich ctižiadosť o prežitie, slobodu a splnenie ich sna na produkovanie najjemnejších cigár na svete. Komunistická revolúcia v roku 1959 a možstvo významných zápasov ich nemohlo odstrašiť od ich jednoduchého spôsobu života a vytrvalosti. Pretrvávajúce roky politických sporov, útrap a neľudského utláčania – vrcholiac s eventuálnymi sprístupneniami slobody a prežívania v novom svete – to je ako pôvod cigarovej tradície Perdomo, ktorá prerazila a začala prosperovať. Dnes, pod vedením tretej generácie cigarmejkra Nicka Perdoma Juniora, Tabacalera Perdomo, S.A. vyhrala jeho oprávnené miesto ako jedna z najúpešnejších inovatívnych a veľmi bezprostredných manufaktúr prémiových cigár na svete.

Náš príbeh vykresľuje jeho korene v San Jose de las Lajas, na Kube, poľnohospodársky a priemyselný magistrát situovaný 27 kilometrov juhovýchodne od Havany, kde sa narodil Silvio Perdomo. Najprv sa vyučil v 1930 v Cuesta y Cia. a potom odišiel na prax do H. Upmann závodu kde bol od 1937 do 1945, potom prešiel do Partagas kde bol až do 1959.

Bolo to taktiež tam, kde sa narodil jeho syn Nick Perdomo Senior a začali jeho učňovské roky v roku 1948 v Marin & Trujillo závode predtým než si zaslúžil vyznamenanie za jeho majstrovské diela a zručnosť a pracovania podľa jeho vlastného spôsobu práce po pridaní sa k svomu otcovi do závodu v Partagas. „Veci potom išli skutočne dobre, môj otec aj ja sme boli na začiatku ustálenia seba samých a získaní poznatkov pre našu prácu“ vraví Nick Senior, muž s tichým hlasom a srdcom veľkým ako on sám. „Ale potom Castro všetko zničil – našu krajinu, naše životy a takisto aj slobodu.“

Tichý a mierumilovný muž neúprosne nepriateľský ku Castrovi a komunistickej revolúcii, Silvio Perdomo bol čoskoro zatknutý v jeho vlastnom dome a rýchlo preverený a zatknutý do notoricky známeho väzenia Isle of Pines kde ho držali v najprísnejšom režime. O tri roky neskôr bol preložený do La Cabana, pochmúrnej a temnej pevnosti z 18-teho storočia na Havana Bay. Počas nasledujúcich 12-tich neznesitelných rokov trpel Silvio v úbohých podmienkach, mukách a skoro vyhladovaný, v La Cabana a štyroch ďalších Kubánskych väzeniach.

Nick Senior bol takisto plný hnevu a nenávisti počas zakladania Castrovej „Novej Kuby“. Vysliedený Pro-Castrovymi partizánmi, postrelený a vážne zranený – bez videnia jeho vlastného domova bol jeho otec Silvi zatknutý a odvlečený. „Politické názory mojej rodiny a mna boli veľmi protikomnistické, a (vtedy predchodca Fulgencia) Batista nás zvykol navštevovať dosť často.” Nick Senior zdôrazňuje.” Batista síce nefajčil cigary, ale pretože je to jeden z najhlavnejších exportov Kuby, veľmi sa zaujímal o to čo môj otec a ja sme vyrábali a experimentovali s tvarom cigár a štýlom.” Nick Senior sa potom jemne pousmial a potriasol hlavou. “Komunisti si museli myslieť, že ja s Batistom, sme boli blízky priatelia. Na dôkaz toho som dostal dve guľky.” Prenasledovaný, strávil Nick nejaký čas bod ochranou, v dome jedného blízkeho priateľa. Zorganizoval útek z Kuby vďaka rýchlemu sponzorstvu Katolíckej Cirkvi, ešte predtým než sa mu úplne zahojili všetky rany. Jeho príchod do Washingtonu D. C. mu priniesol prekvapujúce poznanie. “Vedel som že ulice nebudú vydláždené zlatom, ale môj sponzor nemal pre mňa žiadne miesto. Nemal som kde žiť a čo jesť.” Nick Senior sa na chvíľu odmlčal a privrel oči. “Ale aj tak ďakujem bohu za príchod do Ameriky. Dalo to mojej rodine drahocenné možnosti slobody, ktoré by na Kube nikdy nemali.” Nick Senior sa zahľadel na Americkú vlajku, ktorá visela na stene jeho kancelárie. “Keď som zdvihol moju pravú ruku pred touto nádhernou vlajkou, bol to jeden z mojich najpyšnejších okamžikov v mojom živote. I keď som hrdý na môj Kubánsky pôvod, krvácam Americkou červenou, bielou a modrou.

Vrhnutý do ulíc hlavného mesta, Nick Senior ešte predtým než mohol začať jeho vlastný biznis, prežíval hľadaním práce kdekoľvek kde mohol. Počas nasledujúcich 15-tich rokov zotrval v nemilosrdných pokusoch dostať jeho otca z Kubánskeho väzenského systému. Počas toho obdobia takisto pracoval na začatí a úspešného rozbehnutia jeho vlastného biznisu a oženil sa s jeho láskou Mary, ktorá mu dala jeho dvoch synov Nicka Juniora a Williama. „ Potom som na dlhší čas zabudol na cigarový biznis“ vraví Nick Senior energicky. „Darilo sa nám a ja som musel živiť rodinu a pokúšal som sa stále dostať môjho otca z Kuby. Keď som konečne dosiahol prepustenie otca, znova ma dostal k záujmu vyrábať cigary.“ Čoskoro sa Perdomovci presťahovali do skromného domu na Miami, a opäť šťastní otec a syn mohli tráviť víkendy okolo kuchynského stola vyrábaním a fajčením cigár použitím Kubánskeho tabaku kúpeného zvyčajne od Kubánskeho obchodníka in Key West, ktorého poznali ešte zo spoločných čias v Partagas.

Čoskoro tínedžer Nick Junior sa pridal tiež ako čerstvo vyučený učeň. „Ak si myslíte že môj otec a ja sme boli náročný vo výrobe cigár tak to by ste mali vidieť mojho syna.“ Smeje sa Nick Senior ukazujúc na jeho syna. „Mal tak veľa v sebe z mojho otca Silvia.“ Všetci traja zdielali sen, že jedného dňa splnia ich túžbu výroby cigár významnejším spôsobom. Ale to Nick Junior ešte v tínedžerskom veku absorboval skúsenosti jeho otca a starého otca z mnohých prác, ktoré mohli eventuelne obrátiť ich vzdialený sen na pýchu svojej skvelej rodiny.

Ked Nick Junior dokončil strednú školu bol podporovaný Nickom Seniorom a Silviom aby začal aj vysokú školu, ale Nick Junior chcel vyrábať cigary. „ Cigarový biznis bol vtedy mŕtvy,“ vravel vtedy najstarší Perdomo. „Môj otec a ja sme vedeli že by mal robiť niečo iné v jeho živote.“ Okúzlený letectvom a lietaním teda Nick Junior sa zapísal do Námorníctva Spojených Štátov a pracoval v letectve na tretej najväčšej Námornej jednotke v U.S.A. – Mayport Naval Air Station v Jacksonville, na Floride. Po čestnom vyplatení zo služieb po štyroch rokoch, konečne začal svoj cigarový prieskum. „Všetko čo som kedy chcel bolo vyrábať cigary.“ Usmieva sa Nick Junior. „Ale moja žena Jeanine bola tehotná. Mal som prírastok na ceste a potreboval som ich zaobstarať. Ale moja žena mi pripomínala vikendy, ktoré som strávil s mojím otcom a starým otcom, a vedela že jediný spôsob ako budem šťastný je pri výrobe cigár. Boh ju ochraňuj. Neviem čo by som bez nej robil.“

V roku 1991, Nick Junior a jeho dvaja priatelia začali snahy vo výrobe cigár. Najskôr si prenajali malú továreň v Little Havana a neskôr sa presťahovali do väčšej v Flagler Street. Spolu s rastúcim obchodom, v roku 1996 sa stali medzným rokom pre Tabacaleru Perdomo. Ako prvé, presťahovali výrobné operácie spoločnosti z Miami do Esteli, v Nikaragui. A potom, tragicky moment 11 Novembra, o šesť mesiacov neskôr, Silvio Perdomo odišiel na svoj večný spánok.

„V tom čase nebol na tom zdravotne najlepšie.“ Dodáva vážne Nick Junior. „Neústupne trval na tom aby išiel pozrieť náš Nikaragujský závod, dokonca aj z nemocničnej postele.“ Nick Senior pokračuje: „Bol naším vodcom, naším duchovným strážcom. Naučil nás všetkému čo teraz vieme. Jeho dedičstvo pre nás bolo, ukázať nám pýchu a vášeň potrebnú pre vytvorenie práce z ktorej by sa tešili a obdivovali ju aj ostatní. Bol skutočný umelec.“

Nick Junior a jeho otec nakoniec presťahovali celú produkciu do ich terajšej rozlohy, obdivuhodných 88 000 metrov štvorcových veľkej továrne, pre obyvateľov mesta známej ako „El Monstro.“ Úroveň technológie zariadenia je konečným cieľom zdĺhavej cesty rodiny Perdomo. „Toto je miesto kde vyrábame cigary jediným spôsobom, ktorý vieme – Kubánskym.“ Zdôrazňuje Nick Junior. Je to takisto miesto kde je spojená moderná technológia s hlboko zakorenenými Kubánskymi tradíciami výroby cigár. Závod používa nízkoteplotný systém aby udržal tabak v podchladenej teplote aby sa eliminovala možnosť zamorenia tabaku. Duté komory na zretie tabaku, obložené španielskym cédrovým drevom, uchovávajú nespracovaný tabak a čerstvo zrolované kubanske cigary po ďalšie tri roky pre ich úplné dozretie. Tieto komory sú monitorované hodinami riadenými počítačovým systémom, čo zaručuje požadovanú úroveň teploty a vlhkosti, ktorá sa nikdy neodchyľuje od prísnych pravidiel Perdomovcov.

Ústredná testovacia základňa, navrhnutá špeciálne pre Perdomo, ubezpečuje že každá jednotlivá cigara opúšťa továreň vo vynikajúcom stave. „Keď na Kube skončí komunizmus, budeme pestovať, žať úrodu, dozrievať, namiešavať zmes a produkovať najlepsie cigary tam a prinavrátime jej niekdajšiu reputáciu vo výrobe cigár.“ Prehlasuje Nick Junior. „ Ale pokým ten čas príde, budem stále pokračovať vo výrobe cigár tu. Táto továreň je pre mňa a moju rodinu posvätným miestom. Je to zrealizovanie sna, ktorý pretrvával po tri generácie. Sen o výrobe najlepších cigár na svete.