História zapaľovača

Prvé zapaľovače boli prevedené z muškety, v ktorých sa používal strelný prach. Jeden z prvých zapaľovačov bol vynájdený nemeckým chemikom menom Johann Wolfgang Döbereiner v roku 1823 a bol často nazývaný aj ako Döbereinerova lampa. Tento zapalovac fungoval prechodom horľavého vodíka, vyrobeného v zapaľovači ľahkou chemickou reakciou, cez katalyzátor platinového kovu, ktorý v zápätí spôsobil vznietenie a výdaj veľkého množstva tepla a svetla. Prístroj bol veľmi veľký a veľmi nebezpečný a prestal sa vyrábať koncom devätnásteho storočia.

Patentovanie ferocéru (často mylne stotožňovaný s kamienkom do zapaľovača) Carlom Auerom von Welsbachom v roku 1903 umožnil vznik moderných zapaľovačov. Pri poškriabaní vytvára veľké iskry, ktoré sú zodpovedné za zapálenie paliva mnohých zapaľovačov a je vhodne lacný pre používanie v jednorázových výrobkoch.

Zapalovac s celoživotnou zárukou

Použitím Carlovho Auerovho von Welsbachovho kresacieho kamienka, spoločnosti ako Ronson boli schopné vyvinúť praktické a ľahko používateľné zapaľovače. V roku 1910 Ronson vydal prvý Pist-O-Liter a v roku 1913 vyvinula spoločnosť svoj prvý zapaľovač zvaný „Wonderlite“, ktorý bol na štýl zapaľovača večná zápalka.

Zippo zapalovac a spoločnosť boli vynájdené a založené Georgeom G. Blaisdellom v roku 1932. Zippo bol uznávaný pre svoju spoľahlivosť, „celoživotnú záruku“ a uvádzaný na trhu ako“vetru odolný“. Väčšina prvých Zippov používala technický benzín ako palivový zdroj.

V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia došlo vo výbere paliva k prechodu z technického benzínu na bután, nakoľko bután umožňuje regulovateľný plameň a menej zapácha. Toto tiež viedlo k používaniu piezoelektrickej iskry, ktorá nahradila potrebu kresacieho kolieska v niektorých zapaľovačoch a používala sa v mnohých Ronsonových zapaľovačoch.

Prevádzka

Technický benzín (veľmi podobný benzínu) zaviedol v zapaľovačoch uplatnenie nasýteného tkaninového knôtu a obalenie vláknom, aby sa absorbovala tekutina a predišlo sa jej úniku. Uplatnil sa uzatvorený vršok, aby sa predišlo vyparovaniu prchavých látok a pohodlne sa uhasil plameň. Plynové zapaľovače majú ventilový otvor, ktorý dávkuje butánový plyn pri jeho úniku.

Schematický diagram vnútra zapaľovača

Iskra sa vytvorí udieraním kovu a kresací kamienok zapaľovača, alebo stlačením zapínača, ktorý stláča piezoelektrický kryštál ( piezo zapaľovanie) vytváraním elektrického oblúku. V zapaľovačoch s technickým benzínom je tekutina dostatočne prchavá a akonáhle sa vrchný kryt zapaľovača otvorí, objaví sa horľavý plyn. Plynové zapaľovače spájajú udierací pohyb s otváraním ventilu, aby sa uvoľnil plyn. Iskra vznieti horľavý plyn, čím spôsobí to, že zo zapaľovača vyjde plameň, ktorý neprestáva horieť buď pokým sa vrchný kryt nezatvorí (typ technického benzínu), alebo pokým sa neuvoľní ventil ( plynový typ).

Kovový kryt s vetracími dierami obyčajne obklopuje plameň a je navrhnutý tak, aby zmiešaval horľavinu a vzduch a pritom vytvoril plameň, ktorý je menej citlivý na vietor. Vysoko energetická tryska v plynových zapaľovačoch dovoľuje, aby prišlo k zmiešavaniu použitím Bernoulliho princípu, takže vzduchová diera (diery) v tomto type majú tendenciu byť oveľa menšie a ďalej od plameňa.

Špecializované „vetru odolné“ plynové zapaľovače sú vyrábané pre náročnejšie podmienky ako sú na lodiach, vysokých nadmorských výškach a vlhkých podnebiach. Takéto zapaľovače sú často oveľa teplejšie ako klasické zapaľovače ( tie, ktoré používajú „jemný plameň“) a môžu horieť viac ako na 1100 °C. Naopak ako sa mylne predpokladá, vetru odolné schopnosti sa nedosahujú z horľaviny „vyššieho tlaku“. Vetru odolné zapaľovače používajú tú istú horľavinu (butánový plyn) ako štandardné zapaľovače, a preto vyvíjajú rovnaký tlak plynu. Rozdiel je v tom , že vetru odolné zapaľovače zmiešavajú horľavinu so vzduchom a nechávajú prejsť plynovo/vzdušnú zmes cez katalytickú cievku. Elektrická iskra zapáli počiatočný plameň a krátko po tom je cievka dosť horúca na to, aby udržala katalytickú reakciu a spôsobila horľavinovo/vzdušné zmiešanie, aby sa zapálila v kontakte. V podstate sa plameň stále znovu zapaľuje cievkou.

Iné typy

Večná zápalka

Typickou formou zapaľovača je nekonečná zápalka, ktorá pozostáva z kovového plášťa naplneného horľavinou – technickým benzínom a oddelenou kovovou kotevnou skrutkou, ktorá zostavuje „zápalku“— slúžiacu ako škrtač a knôt. Táto „kovová zápalka“ je zaskrutkovaná do priestoru, v ktorom je uložená horľavina. (viď foto)

Zostava škrtača/knôtu nasýteného horľavinou sa odskrutkuje, vyberie sa a poškriabe sa ňou kresadlo na boku zapaľovača pre vytvorenie iskry. Jej skrytý knôt začne horieť, čím pripomína zápalku. Plameň zhasne zaskrutkovaním „zápalky“ späť do obalu zapaľovača, kde nasiakne horľavinou pre ďalšie použitie. Výhodou oproti ostatným benzínovým zapaľovačom je, že priestor kde sa horľavina nachádza je zapečatený gumeným tesniacim O-krúžkom, ktorý spomaľuje alebo zastavuje vyparovanie horľaviny.

Tryskový zapaľovač

Tryskový zapaľovač je bezpečná alternatíva tradičného zapaľovača. Tryskový zapaľovač používa uzavretý vykurovací prvok, ktorý svieti, takže prístroj nevytvára otvorený plameň. Typické tryskové vykurovacie prvky sú elektricky vyhrievané drôty alebo umelé uhlie.

Tryskové zapaľovače sú navrhované pre použitie v akomkoľvek prostredí, kde otvorený oheň, bežné zapaľovače či zápalky nie sú povolené. Tryskovy zapalovac sa používa v mnohých prostrediach ako sú väzenia a nápravné zariadenia, ropné a plynové zariadenia, zariadenia pre duševne chorých, opatrovateľské domy, letiská a nočné kluby/reštaurácie.

Veľa inzerovaných tzv. tryskových zapaľovačov vôbec nie sú bez plameňa, ale plameň je neviditeľný (ako pri vetru odolnom zapaľovači). Ak je kúsok papiera možné ľahko vznietiť, pravdepodobne to nie je ozajstný tryskový zapaľovač a určite nie je bezpečný v nebezpečnom prostredí, kde je fajčenie obmedzené na určité bezpečné oblasti.

Tryskový zapaľovač bol vynájdený bratmi Douglasom Hammondom a Davidom Hammondom vo Veľkej Británii v roku 1966 pod názvom „Ciglow“

Katalytický zapaľovač

Katalytické zapaľovače používajú metanol alebo metylalkohol ako horľavinu a platinový drôt, ktorý sa zohrieva v prítomnosti horľavých pár a vytvára plameň.

Automobilový zapaľovač

Niektoré vozidlá sú vybavené elektrickým zapaľovačom umiestneným na palubnej doske alebo v medzere medzi prednými sedadlami. Jeho elektrické výhrevné teleso ostane horúcim niekoľko sekúnd po aktivácii. Tvrdí sa, že autozapaľovač vynašiel Alexander Kucala, majiteľ hostinca a vynálezca, na juhu Chicaga začiatkom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia, zvaný AL Lighter.

Bezpečnosť

Na bezpečnosť zapaľovačov sa vzťahujú dve technické normy: medzinárodná norma EN ISO 9994:2002 a európska norma EN 13869:2002.

Medzinárodná norma stanovuje nefunkčné špecifikácie kvality,spoľahlivosti a bezpečnosti zapaľovačov a príslušné skúšobné postupy. Napríklad zapaľovač by mal vytvoriť plameň len pozitívnou akciou na strane užívateľa, dvomi alebo viacerými nezávislými akciami užívateľa, alebo pôsobivou silou väčšou alebo rovnou 15 N. Norma tiež špecifikuje ďalšie bezpečnostné prvky, ako napríklad maximálnu výšku plameňa zapaľovača a jeho odolnosť voči zvýšeným teplotám, pádu a škodám z trvalého horenia. Avšak norma neobsahuje špecifikácie pre bezpečnosť detí.

Európska norma EN 13869:2002 stanovuje špecifikácie pre bezpečnosť detí a definuje ako zábavné zapaľovače tie, ktoré pripomínajú iný bežne uznávaný predmet atraktívny pre deti mladšie ako 51 mesiacov, alebo tie, ktoré majú zábavné zvukové efekty alebo animácie.

Nakoľko zápalky, zapaľovače a iné zdroje tepla sú hlavnými príčinami úmrtí detí pri požiari, veľa jurisdikcií ako tá európska, zakázali uvádzať na trh zábavné zapaľovače alebo zapaľovače ohrozujúce detskú bezpečnosť. Príklady prvkov detskej bezpečnosti zahŕňajú používanie jemných alebo krytých kresacích koliesok. Veľa ľudí odstraňuje zo zapaľovačov detské poistky vypáčením kovu nožnicami alebo kľúčmi, čím sa zapaľovač jednoduchšie vznieti.

V roku 2005, bola vydaná štvrtá edícia ISO štandardov (ISO9994:2005). Hlavnou zmenou v porovnaní štandardov z roku 2004 je začlenenie predpisov pre bezpečnostné symboly.

„Najväčší vynález“

V auguste roku 2011 Stephen Fry vybral zapaľovač ako najväčší vynález v jeho programe Stephen Fry’s 100 Greatest Gadgets (Channel 4), jeden zo 100 najväčších, ktorý popísal ako „oheň lusknutím prstov „.