Pasívne fajčenie: Ste v bezpečí? Odhaľte zdravotné riziká ukryté v dyme!

Pasívne fajčenie, známe aj ako sekundárne fajčenie alebo enviromentálny tabakový dym (ETS – Enviromental Tobacco Smoke), je viac než len bežná nepríjemnosť. Súčasná spoločnosť ho vníma ako závažný problém verejného zdravia, ktorého dôsledky sa netýkajú len fajčiarov, ale zasahujú aj nefajčiarsku časť našej society. Fajčiar ignoruje varovné štítky na tabaku, lebo sa tak rozhodol. Do tejto riskantnej hry však často zaťahuje aj svoje okolie, čím ho núti nedobrovoľne zápasiť s následkami vlastného zlozvyku. Napriek tomu, že škodlivosť fajčenia je všeobecne známa, riziká jeho pasívnej formy zostávajú veľakrát nepovšimnuté. Ak vás téma zaujala, všetko podstatné o účinkoch sekundárneho fajčenia nájdete práve TU!

Čo je pasívne fajčenie?

Pasívne, nedobrovoľné či nepriame fajčenie je vdychovanie tabakového dymu, ktorý produkuje iná osoba, napríklad fajčiar cigarety, fajky či cigary. Najčastejšie k nemu dochádza vtedy, keď nefajčiari inhalujú dym vydychovaný fajčiarmi, alebo tiež dym, ktorý vzniká pri spaľovaní rôznych tabakových výrobkov. Bolo zistené, že fajčiar vdychuje len 15% tabakového dymu, pričom zvyšných 85% sa rozplynie v okolí, kde ho môžu dýchať všetci ostatní.

Hlavný a vedľajší prúd tabakového dymu

Hlavný prúd tabakového dymu vzniká na horiacom konci cigarety. Fajčiar ho cez filter vťahuje do pľúc a následne vydychuje do okolitého prostredia.
Aj vedľajší prúd tabakového dymu vzniká na horiacom konci cigarety, ale medzi jednotlivými ťahmi fajčiara, a bez filtrácie sa uvoľňuje priamo do vzduchu.
Hlavný aj vedľajší prúd tabakového dymu obsahuje asi 4000 chemických látok vo forme častíc a plynov. Sú to látky toxické, farmakologicky aktívne, antigénne (schopné vyvolať tvorbu protilátok a imunitnú odpoveď), spôsobujúce zmeny dedičných vlastností, ale aj rôzne potvrdené karcinogény.

Ktorý prúd tabakového dymu je horší?

Vedľajší prúd tabakového dymu nie je filtrovaný, preto v porovnaní s prúdom hlavným obsahuje približne 50- až 130-krát viac karcinogénnych látok, 5- až 15-krát viac oxidu uhoľnatého (CO) a 2- až 20-krát viac nikotínu. Z uvedeného teda vyplýva, že vedľajší prúd tabakového dymu je pre človeka oveľa škodlivejší.

Pasívne fajčenie a deti

Fajčenie v prítomnosti malých detí sa javí ako problém nielen zdravotný, ale aj etický. Je potrebné si uvedomiť, že detský organizmus (vrátane imunitného systému a pľúc) je ešte vo vývine. Deti sú menšie a dýchajú rýchlejšie, preto za ten istý čas vdýchnu podstatne viac škodlivín na kilogram svojej telesnej váhy než dospelí. A navyše, ich pobyt v zafajčenom prostredí je plne závislý od konania a rozhodovania dospelých – zvyčajne rodičov.

Čo hrozí deťom v zafajčenom prostredí?

Deti sú na škodlivé účinky fajčenia mimoriadne citlivé, preto sú spolu s tehotnými ženami asi najzraniteľnejšou časťou populácie. Najčastejšie riziká, ktoré ich v súvislosti s pasívnym fajčením ohrozujú, sú tieto:

• vyššia frekvencia a závažnosť infekcií dýchacích ciest (bronchitída, zápal pľúc)
• častejší výskyt bronchiálnej astmy
• znížená funkcia pľúc
• akútne aj chronické ochorenia stredného ucha
• zvýšené riziko SIDS (Sudden Infant Death Syndrome) – syndrómu náhleho úmrtia dojčiat
• behaviorálne a kognitívne poruchy – problémy so správaním, učením či pamäťou
• zvýšené riziko leukémie a lymfómu v dospelosti

Pasívne fajčenie a tehotenstvo? Božechráň!

Pasívne fajčenie počas tehotenstva vyúsťuje u detí do viacerých zdravotných komplikácií. Preukázateľne znižuje pôrodnú hmotnosť dieťaťa, spôsobuje súmernú hypotrofiu plodu (zaostávanie hmotnosti pod dolnú hranicu rozptylu v príslušnom gestačnom veku), chronické problémy s dýchaním a zápalom stredného ucha, redukuje pľúcne funkcie a zvyšuje pravdepodobnosť náhleho detského úmrtia. Následky fajčenia sa u dieťaťa prejavujú aj po pôrode vo forme psychických a neuropsychiatrických chorôb. Pomerne časté sú poruchy spánku, plačlivosť, nervozita či cyanóza (modrasté sfarbenie kože a slizníc spôsobené nedostatočným okysličením krvi – vzostupom odkysličeného hemoglobínu nad 50 g/l). Niektoré štúdie potvrdili aj spomalenie telesného rastu či vrodených porúch vývoja.

Aké sú riziká pasívneho fajčenia pre dospelých?

V prípade dospelých sa pri pasívnom fajčení môžu vyskytnúť nasledovné zdravotné komplikácie:

• zvýšené riziko vzniku rakoviny pľúc o 20 až 30%, vyššia pravdepodobnosť rakoviny prsníka, močového mechúra či krčka maternice
• zvýšené riziko kardiovaskulárnych ochorení – srdcových chorôb a mŕtvice o 25 až 30%
• problémy s dýchaním, ako exacerbácia astmy (astmatické záchvaty, akútna astma), chronický zápal priedušiek a zápal pľúc

Aké sú možné riešenia? Je ich hneď niekoľko!

Je pravdou, že neexistuje žiadne bezpečné množstvo pasívneho fajčenia, dokonca i jeho nízke hladiny môžu byť škodlivé. Riziká nedobrovoľného fajčenia môžu zmierniť nasledovné opatrenia:

• Legislatívna úprava – presadzovanie zákonov o zákaze fajčenia na verejných miestach, pracoviskách či domácnostiach. Na Slovensku túto problematiku rieši Zákon o ochrane nefajčiarov č. 377/2004 Z. z.
• Vzdelávanie, informovanosť a zvyšovanie povedomia o nebezpečenstvách pasívneho fajčenia.
• Podpora pri odvykaní od fajčenia, prípadný prechod na menej rizikové alternatívy, ako je vapovanie (inhalovanie pary) bez prítomnosti splodín horenia.
• Ochrana citlivých skupín obyvateľstva – tehotných žien, detí a ľudí s dýchacími ťažkosťami.
• Vytvorenie vyhradených fajčiarskych zón a zlepšenie ventilácie v budovách.

Pasívne fajčenie – záver

Dnešný článok ukončíme krátko a múdro: pasívne fajčenie môže mať vážne zdravotné následky! Buďme teda k sebe viac ohľaduplní, chráňme svoje okolie pred sekundárnym tabakovým dymom i jeho účinkami a vytvorme tak lepšie životné prostredie pre nás všetkých – fajčiarov aj nefajčiarov.