Začiatky zakladania ohňa – vďaka za moderný plynový zapaľovač.

Aké boli začiatky zakladania ohňa? Komu môžme ďakovať za dnešné moderné zapaľovače ako napríklad plynový zapaľovač, benzínový alebo piezoelektrický?

Človek vynašiel nespočetné metódy ako si vyrobiť vzácny živel. Pôvodne najstarší obyvatelia Austrálie dosiahli iskrenie pomocou toho, že vŕtali, točili a treli drevenú tyč na drevenom podklade alebo tým, že ,,pílili“ kúsok zmäknutého dreva s tvrdým dreveným bumerangom dovtedy, až pokým sa drevo zapálilo.
Keď začnú trené kúsky dreva tlieť, uhlíky sa chytia, priloží sa suchá tráva a tak vznikne plameň.

Takzvaný ohňový vrták predstavuje okrúhlu tyč, ktorá sa zatočí do zárezu druhej tyče. Točenie pokračuje dovtedy, pokým sa neobjaví dym z drevenej tyče a z podložených uhlíkov. Na uhlíky treba opatrne fúkať, až dovtedy, kým vznikne plameň. Ohňová pílka zvyčajne pozostáva z dvoch bambusových prútov. V jednom prúte je zasadená okovina, kým druhý prút pomocou pohybu pílky sa pohybuje v záreze sem i tam.

Iný druh primitívneho založenia ohňa je tzv. polynézske trenie ohňa, ktoré pozostáva zo zašpicateného tvrdého dreva a trením s mäkkým kúskom dreva začnú tieto čiastočky dreva horieť. Táto metóda ohňového vŕtania je rozšírená po celom svete, od afrických Krovákov až po Indiánov v Severnej a Južnej Amerike. Zaujímavé druhy sú šnúrová vŕtačka, luková vŕtačka a pumpová vŕtačka severoamerických Indiánov, pri ktorých šnúry a vretená zjednodušujú namáhavú prácu vŕtania. Takzvaný ohňový pluh, tlenie dosky alebo tyče s inou tyčou, je bežné v Borneo, Polynézii a Mikronézii a tiež sa o tom dozvedáme aj v mýtoch o stvorení. Iné varianty ohňových píl sa používajú u Malajčanoch a domorodcov z Novej Guenei.

Vynašli sa taktiež primitívne zapaľovače, u ktorých dochádza k treniu kameň o kameň alebo kov oproti kovu. Túto metódu používajú zvlášť juhoamerické kmene. Taktiež Eskimáci majú zapaľovače, pretože v týchto ľadových oblastiach Arktídy nie je dostupné žiadne suché drevo k zapáleniu ohňa a preto sú domorodci odkázaní na iné materiály. Bežnou, ale komplikovanou metódou zapaľovania ohňa je v Indii a na Borneu metóda pomocou ohňovej pumpy, dreveného valca, v ktorom kúsok roznetky s pomocou celkom posuvného lisu sa ohrial a zatlačil, až kým nenastalo iskrenie.

Viacero týchto prastarých metód zakladania ohňa prežilo tisícročia. Rovnako ako pre dnes žijúci primitívni národ, tak aj pre pradávneho človeka závisel život od týchto vedomosti. V zákopoch doby ľadovej na severe Európy sa vynašli pyrit a pazúriky celkom husto vedľa seba.

My sa dnes v našej pretechnizovanej dobe nemusíme trápiť máme spoľahlivé zapaľovače rôznych typov. K dispozícii sú plynové zapaľovače, benzínové zapaľovače alebo piezoelektrické zapaľovače, stačí si vybrať ten správny pre vás.