Fajčenie na balkóne – (ne)riešiteľné jablko sváru?

Fajčenie na balkóne – častá to téma susedských hádok, domových schôdzí, internetových poradní, či diskusných fór. Na prstoch jednej ruky by sa snáď dali spočítať tí obyvatelia sídlisk, ktorí sa s týmto problémom doteraz ešte vôbec nestretli. Veľa dobrých susedských vzťahov padlo pri hľadaní riešenia tejto otázky. Fajčenie na balkóne sa stalo kameňom úrazu nejedného narušeného spolunažívania ľudí v rámci obytného domu, či paneláka. V podstate sa jedná o “vojnu“, v ktorej stoja oproti sebe dva tábory – fajčiarsky a nefajčiarsky.

Na základe dlhoročných skúseností je zrejmé, že dosiahnuť medzi nimi mier, alebo aspoň prímerie, je niekedy takmer nemožné. Niekedy vyhráva jedna strana, inokedy druhá, ustúpiť nechce nikto a definitívne vyfajčenie fajky mieru je väčšinou v nedohľadne. Nemyslím si, že tu a teraz nájdem zázračný spôsob, ako dosiahnuť aspoň kompromis, avšak za pokus to určite stojí. Poďme sa teda pokúsiť na vec pozrieť objektívne, očami jednej, aj tej druhej strany. Zaželajme si veľa šťastia, budeme ho určite potrebovať.

Fajčenie na balkóne – čo hovorí zákon?

Zákon o ochrane nefajčiarov sa týka iba verejne prístupných miest, ako sú napríklad autobusové a vlakové stanice, reštaurácie, budovy úradov samosprávy a štátnej správy, areály škôl, predajne potravín, či vozidlá verejnej dopravy a podobne. Byt v súkromnom vlastníctve, resp. jeho balkón, tento zákon vôbec nerieši. Fajčenie na balkónoch by teoreticky bolo ešte možné upraviť v domovom poriadku. Tu je však potrebné dôsledne zvážiť, či takýmto spôsobom nebude zas narušená ochrana súkromia fajčiara.

Balkóny

V §127 Občianskeho zákonníka sa hovorí, že vlastník veci (v tomto prípade bytu, resp. balkóna) sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi atď. Z toho vyplýva, že fajčiar pri využívaní svojho balkóna nesmie dymom neprimerane obťažovať svojho suseda. Problém je v tom, že obaja – fajčiar aj nefajčiar, majú rovnaké vlastnícke práva ku svojim veciam. Aby nedochádzalo ku ich vzájomnému narúšaniu, musí sa výkon práva jedného z nich obmedziť. Jednoducho povedané – právo jedného z nich končí tam, kde začína právo toho druhého. V tomto prípade pomyselnú hranicu prekračuje fajčiar (aspoň z pohľadu nefajčiara) tým, že dym z jeho balkóna už zasahuje do vlastníckych práv nefajčiara.

Susedský spor môže dospieť až na súd

Jednou z možných alternatív riešenia tohto problému je podanie žaloby na súd. Ten môže – ale nemusí, na základe výsledku šetrenia uložiť susedovi povinnosť zdržať sa takého konania, ktorým by obťažoval ostatných obyvateľov domu. Nevýhodou je zdĺhavosť a prácnosť takéhoto konania, pričom výsledok vám nikto nezaručí. O investovaných peniazoch ani nehovorím.

Žena v šiltovke fajčí cigaretu na balkóne a sleduje svoj smartfón

Ak by sa vám zdalo, že vzájomné vzťahy sú narušené už natoľko, že sused vám dym do okien púšťa zámerne a obťažuje vás naschvál – len aby bol priek, môžete vec riešiť oznámením na miestne príslušné obvodné oddelenie polície. V tomto prípade prichádza do úvahy podozrenie zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, kde sa okrem iného hovorí, že priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie schválnosťami, za čo je možné uložiť mu pokutu do výšky 99 €. Má to však jedno veľké ale. Aby bol fajčiar postihnuteľný, je potrebné preukázať mu úmysel, teda dokázať mu, že konal vedome – v úmysle uškodiť vám. Toto je však veľmi ťažké dosiahnuť, pokiaľ sa k tomu doslova sám neprizná. Ďalej to snáď ani rozvádzať nemusím..

V čom je teda problém?

Problém je hlavne v tom, že je veľmi ťažké objektívne stanoviť, čo presne je miera primeraná pomerom. To, čo jeden zo susedov vníma ako vrchol obťažovania, druhému vôbec nemusí vadiť – a naopak. Niekto je na určité podnety citlivejší, iný má hranicu tolerancie posunutú opačným smerom. Aby mohol orgán oprávnený konať v tejto veci objektívne rozhodnúť, mal by ku každému vzniknutému prípadu pristupovať individuálne. K veci by sa mali vyjadriť aj ostatní majitelia bytov, za zváženie stojí previerka na mieste, prípadne by sa malo vykonať aj odborné, alebo znalecké skúmanie a meranie škodlivosti zadymenia. Takéto konanie je však dosť problematické a povedzme si pravdu – nie vždy dospeje ku želanému koncu. V skratke povedané – kopec starostí, času, energie aj peňazí, a výsledok neistý. Vhodnejšou alternatívou sa mi javí, bojím sa to aj nahlas vysloviť – dohoda.

Fajčenie na schodoch - mladá žena fajčí cigaretu na schodoch

Nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť horšie

Mirka je moja kolegyňa z práce. Býva v paneláku na najväčšom sídlisku v Bratislave, kam sa za prácou prisťahovala z menšej obce z okolia Zvolena. Nové bývanie si veľmi pochvaľovala, avšak len do chvíle, kým nezistila, že sused pod ňou je zarytý fajčiar. Prezývala ho Turek. Asi preto, že veľa fajčil. Koľko sa mi tá narozprávala príbehov o tom, ako jej od cigaretového dymu napáchlo čerstvo vypraté prádlo na balkóne, alebo ako rýchlosťou blesku zatvárala okná, lebo jej cez ne prievan ťahal do bytu smrad od suseda. Farbisto mi opisovala, ako mu dohovárala, sťažovala sa, vyhrážala sa aj prosila – všetko márne. Bola šťastím celá bez seba, keď sa dozvedela, že sa Turek sťahuje ku synovi na vidiek, pretože z nízkeho dôchodku už viac nevládze platiť trojizbový byt, v ktorom býva sám. Táto eufória jej však dlho nevydržala. Turkov syn ešte v lete prenajal otcov byt trom vysokoškolákom, ktorí Mirke pridali ku šťastiu okrem cigaretového dymu ešte aj večne brechajúcu čivavu, hlasnú hudbu a bujaré žúry končiace až nadránom. Pamätám sa, ako si vtedy Mirka so slzami v očiach zaspomínala na starého dobrého Turka… Čo vám poviem, aj takéto príbehy píše život.

Najrozumnejším riešením je dohoda

Podľa môjho názoru je najrozumnejším riešením problému fajčenia na balkóne v paneláku vzájomná dohoda oboch strán. Pokiaľ sa vec dostane do štádia, kedy je nutné pri úprave susedských vzťahov použiť zákonné obmedzenia, alebo akékoľvek donucovacie prostriedky zo strany správcu domu, obce, mesta, či nebodaj súdu – už to nie je dobré. Vzájomným susedským vzťahom to celkom určite neprospeje, a na pokoji a pohodovej atmosfére v paneláku tiež nepridá.

Neónový znak s cigaretou, na pozadí fajčí muž

Skúsil by som skôr cestu prevencie, predchádzania konfliktu a voľbu pozitívneho prístupu. Možno by postačilo aj to, keby sme sa dym na balkóne pokúsili vyfukovať niekam stranou a nie priamo ku susedovmu otvorenému oknu, prípadne mu pred začatím fajčenia slušne zakričali, aby si ho na chvíľku zatvoril. Dá sa aj jednoducho dohodnúť na presnom čase, kedy bude fajčenie na balkóne prísne tabu, možností je veľa. Dobrá vôľa sa dá prejaviť aj malým darom, lepšie povedané – legálnym úplatkom. Ak raz za čas kúpime susedke ako odškodné za neúmyselne zadymené prádlo kvalitnú čokoládu, či fľašu dobrého vína, alebo susedovi pár plechoviek jeho obľúbeného piva, určite tým nič nepokazíme. Dáme im tak ľudsky najavo, že stret našich záujmov nás mrzí a snažíme sa ho riešiť, alebo aspoň takýmto spôsobom zmierniť jeho dopad na naše vzájomné spolunažívanie.

Niekedy stačí, ak protistrana vidí a eviduje snahu a vzťahy sa razom môžu posunúť z červenej zóny do oranžovej, alebo aj zelenej. Verte mi, je to stokrát lepšie, ako sa hádať, ťahať sa po policajtoch, úradoch, či súdoch. Môj starý otec stále tvrdil, že dobrý sused je dar od Boha. Dávam mu za pravdu, presne vedel, o čom hovorí.

Wordpress Social Share Plugin powered by Ultimatelysocial