Tabak naprieč časom a kultúrami III – Orientálne krajiny

V predchádzajúcich dieloch nášho seriálu o histórii tabaku sme sa spoločne pozreli na začiatky fajčenia tabaku v Amerike a v Európe. Dnes vám ukážeme na začiatky fajčenia v Orientálnych krajinách.

V Indii a niektorých častiach Afriky sa odpradávna tradične užíval kanabis, takže inhalácia dymu v týchto oblastiach nebola neznámou aktivitou. Horiaca zmes bylín sa však neužívala prostredníctvom fajok alebo cigariet či cigár. Zapaľovala sa v plytkých nádobách a zúčastnení dym z týchto misiek „popíjali“ v rámci liečebných rituálov. Tabak do Ázijských krajín priniesli až Európski moreplavci a obchodníci. Prvé tabakové rastliny boli privezené na územie dnešných Filipín a Japonska, odkiaľ sa prostredníctvom obchodu rýchlo rozšírili po celom kontinente.

Tabak ako liek či obeta bohom

Rovnako ako v Európe tak aj v Ázii a na Blízkom Východe sa tabak spočiatku užíval najmä ako liek, no postupne sa stal súčasťou bežného života ľudí. Tabak ľudia fajčili buď vo forme cigár, alebo cez rôzne typy fajok, no taktiež bolo bežné používanie kadidiel alebo rituálne pálenie tabaku ako obety bohom. Spôsoby užívania vo východných krajinách boli vďaka rôznorodosti tamojších kultúr veľmi pestré a naprieč kontinentom sa od seba viac či menej výrazne odlišovali.

Legendárna vodná fajka

Asi najznámejším spôsobom fajčenia tabaku v Indii, krajinách Stredného východu a Severných častiach Afriky je vodná fajka. O pôvode vodnej fajky existuje množstvo rôznych príbehov a verzií. Podľa niektorých prvá vodná fajka pochádzala z Číny, podľa iných z Perzie a podľa ďalších vznikla v Indii. Pred príchodom tabaku sa cez prvé vodné fajky fajčil kanabis, v niektorých krajinách aj ópium.

Fajčenie vodnej fajky ako spoločenská udalosť

Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že vodne fajky také ako ich poznáme dnes pochádzajú z Indie a za ich vznik a popularizáciu vďačíme najmä vzniku prvých anglických manufaktúr na sklo v Indii okolo roku 1600. Sklenené vázy dodali vodným fajkám dizajn, ktorý je viac menej dodržiavaný až dodnes. Šľachtici a bohatí kupci zvykli vlastníctvom vodných fajok dávať najavo svoj vysoký sociálny status a postupne sa fajčenie vodnej fajky stalo veľmi dôležitou spoločenskou udalosťou. Spravidla sa odohrávalo po významných večeriach a diplomatických stretnutiach. Ponúknutie vodnej fajky pri takejto príležitosti sa stalo dôležitým symbolom dôvery a jej odmietnutie bolo častokrát brané ako vážna urážka.

Tabak do vodnej fajky bol spočiatku obyčajným sušeným tabakom, no s príchodom vodných fajok do krajín blízkeho východu sa doň začal pridávať med, melasa, kúsky sušeného citróna a hrozna alebo mätových lístkov.

Tradícia vodnej fajky sa s migráciou obyvateľov arabských krajín rozšírila po celom svete a teší sa veľkej popularite až dodnes.