Cigarové prstienky pod lupou: Praktickí pomocníci, ale aj silný komerčný nástroj a predmet záujmu zberateľov!

Cigarové prstienky sú papierové prúžky obopínajúce hlavu cigary, na ktorých je vyobrazená značka (logo) výrobcu či druh použitého tabaku. Pre cigarový prstienok sa vo svete používa viacero pomenovaní. V kruhu anglicky hovoriacich fajčiarov mu vravia cigar band (cigarový pás) alebo belly band (brušný pás). Pre označenie belly band bola inšpiráciou šerpa, tzv. cummerbund, ktorú nosili okolo pása vojenskí dôstojníci v koloniálnej Indii. Nemeckí nadšenci cigár poznajú prstienok ako banderole, čo v preklade znamená zdaňovacia páska alebo kolok na cigaretách či alkohole. Nech už nazveme náš malý papierový štítok akokoľvek, reč bude stále o tom istom – o vzácnej súčasti cigary, ktorá si našu pozornosť a jeden krátky blogový článok rozhodne zaslúži. Sľubujem, že aj tentokrát to bude echt zaujímavé čítanie!

Cigarové prstienky ako ochranná pomôcka

Začiatky používania cigarových prstienkov nie sú celkom zrejmé a koluje o nich nespočetné množstvo legiend a mýtov. Čítal som, že ruská cárovná Katarína Veľká (na tróne od 1762 až 1796) si svoje cigary pri fajčení balila do hodvábu – bála sa totiž, že tabakový dym jej na prstoch zanechá nepríjemné škvrny. Tento zvyk sa medzi fajčiarmi v jej okolí rozšíril pomerne rýchlo. Príslušníci vyšších spoločenských vrstiev, ktorých mala okolo seba naozaj neúrekom, si v snahe napodobniť správanie panovníčky totiž začali svoje cigary húfne ovíjať do textilných pások. Anglická smotánka zas používala na cigarách papierové stuhy, ktoré mali zabrániť ušpineniu ich tradičných bielych rukavíc. Možno to tak bolo, možno nie, posuňme sa radšej k trošičku overiteľnejším faktom.

Cigarové prstienky ako skvelý nástroj marketingu

Za „otca“ cigarových prstienkov sa považuje Gustave Bock – holandský producent cigár, ktorý v roku 1854 pricestoval na Kubu. Tu, v prekrásnom prostredí Karibiku, dostal tento pán miliónový nápad. Na cigary, ktoré boli určené pre svetový trh, začal umiestňovať papierové prúžky s označením svojho mena. Cigary z dielní Bock tým chcel jednoducho zviditeľniť a odlíšiť od konkurencie. Ostatní kubánski výrobcovia cigár však začali tento grif veľmi rýchlo kopírovať. Vlna registrácií cigarových značiek spôsobila, že o pár rokov neskôr už v krajine nebol snáď nikto, kto by svoje výtvory týmto spôsobom nechránil. Fajčiari boli zas nabádaní k tomu, aby v obchodoch žiadali bonitu a kupovali výhradne len signované produkty.

Na pultoch obchodov sa ešte aj dnes objavuje množstvo strojovo vyrábaných cigár, pri ktorých sa výrazne uprednostňuje kvantita na úkor kvality. A práve cigarový prstienok je inštrument, ktorý spoľahlivo dokáže oddeliť plevy od zrna. Funguje ako skvelý marketingový prostriedok na oslovovanie zákazníka – plní informačnú, propagačnú, ale aj reklamnú funkciu. Cigara bez prstienka je doslova ako človek bez dokladov.

Cigarové prstienky ako zberateľský artikel

Zberateľstvo cigarových prstienkov sa odborne nazýva vitolfília. Značná časť fanúšikov tejto záľuby sa zgrupuje v rôznych väčších či menších spolkoch a združeniach. Cigarové pásky si medzi sebou vymieňajú a obchodujú s nimi, pričom veľmi nápomocný im je v tomto smere najmä internet. Najznámejšou takouto organizáciou je International Label, Seal and Cigar Band Society (ILSCBS), ktorá funguje už od roku 1956. V Guinessovej knihe rekordov je zapísaný istý Joe Hruby, americký zberateľ, ktorého kolekcia cigarových prstienkov v čase zápisu obsahovala viac než 165 tisíc kusov. Jeho zbierka sa neskôr rozrástla až na neuveriteľných vyše 216 tisíc pások, čo je vskutku astronomické číslo. Niektoré série cigarových prstienkov, hlavne tie staršie, sú v komunite zberateľov cenené fakt vysoko a milovníci cigár na ne hľadia ako na malé umelecké diela. Raz darmo – vášeň je vášeň.

Odstraňovanie prstienkov z cigár – áno či nie?

Medzi fanúšikmi cigár je početná skupina tých, ktorí presadzujú zachovávanie parity a generálnej rovnosti fajčiarov. Čo to znamená v praxi? Asi toľko, že pred začatím každého sedenia si prstienky zo svojich cigár vždy odstránia. Robia to preto, aby sa fajčiari lacnejších cigár necítili menejcenní a naopak – aby sa tí majetnejší nemohli vystatovať. Ponechanie prstienka na cigare vnímajú ako hrubú neslušnosť a porušenie fajčiarskej etiky. Iní fanúšikovia chladného dymu zas tvrdia, že pri fajčení je prstienok na cigare úplne v poriadku. Je vraj známkou ich odbornosti a dobrého vkusu, čo veľmi radi prezentujú aj navonok.

Ako to vidím ja? Radiť niekomu v tomto smere je naozaj ťažké, všetko je o individuálnej voľbe každého fajčiara. Ak ste sa rozhodli, že pred fajčením budete prstienok z cigary predsa len dávať dolu, mám pre vás radu. Nikdy ho neodstraňujte „za studena“ – vždy počkajte, kým sa cigara aspoň trochu rozhorí. Vplyvom tepla sa lepidlo na prstienku uvoľní a vy sa ho zbavíte pohodlne, ľahko a hlavne bezpečne. Pri násilnej manipulácii totiž riskujete poškodenie krycieho listu, možno i celej cigary. Bola by to škoda, lebo u nás sa každá cigara počíta.